Ruský prezident Vladimir Putin prekvapivo oznámil, že je ochotný sadnúť si za stôl s ukrajinskými vyjednávačmi. Doteraz tento krok podmieňoval prezidentskými voľbami v okupovanej krajine. Médiá jeho vyhlásenie dávajú do súvislosti s vyhlásením Bieleho domu, že ak v blízkom čase nedôjde k pokroku, Washington sa prestane angažovať v mierovom procese.
Vlani počas kampane Donald Trump vyhlasoval, že mier na Ukrajine zabezpečí do 24 hodín po tom, ako si sadne do prezidentského kresla. Už v ňom síce sedí viac než 90 dní, no ruská agresia na Ukrajine pokračuje. Donald Trump preto najnovšie odkázal, že ak sa rokovania nepohnú, mierový proces prestane podporovať.
Putinovmu oznámeniu o ochote rokovať s Ukrajinou sa v Rádiožurnále venovala redaktorka STVR Anna Síposová:
Vzápätí na to prezident Putin v štátnej televízii reagoval, že Rusko sa vždy pozeralo pozitívne na akékoľvek mierové iniciatívy a dúfa, že Kyjev to cíti rovnako a je pripravený s Ukrajinskou stranou rokovať. Paradoxne však doteraz mierové rokovania s ukrajinským vedením odmietal.
Maria Snegovaya z Centra pre strategické medzinárodné štúdie vysvetľuje, že tento obrat Moskvy môže byť reakcia na vyhrážky Washingtonu to bez ohľadu na to, či Spojené štáty to urobili úmyselne alebo nie. Podľa nej by to mohol byť bič, ktorý by dotlačil prezidenta Putina k istej zmierlivosti. Nevie totiž, čo by mohlo nasledovať, ak Donald Trump splní svoje vyhrážky.
Rusko zintenzívňuje útoky na Ukrajine
Na Ukrajine však medzitým Rusko zintenzívňuje útoky na civilistov. Len za uplynulých 24 hodín zaútočilo na Odesu, Slovajank, dvaja ľudia zomreli v Sumskej a Charkovskej oblasti.
Analytička preto pripomína, že Moskvu treba brať z rezervou, nerobí jej problém poprieť, čo hovorila predtým. Nehovoriac o tom, že je to Rusko, ktoré je na cudzom území, okupuje štát a útočí na civilistov. Keď Moskva prestane útočiť a odíde z cudzieho územia, bude po vojne.
V stredu (23. 4.) budú o plánoch na prímerie rokovať americkí, ukrajinskí a európski predstavitelia v Londýne. Washington bude zastupovať šéf diplomacie Marco Rubio a osobitný vyslanec Bieleho domu pre Blízky východ Steve Witkoff, diskutovať budú s ministrami zahraničia a poradcami pre národnú bezpečnosť z Francúzska, Nemecka, Británie a Ukrajiny.
Peskov: Ukrajina by musela odstrániť právne prekážky
Konkrétne rokovania Ruska s Ukrajinou o zastavení útokov na civilné ciele sa zatiaľ neplánujú, uviedol v utorok (22. 4.) hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Peskov. Súčasne podľa ruských agentúr upozornil, že ak by si Ukrajina želala rokovať s Ruskom, musela by najprv odstrániť právne prekážky, ktoré takýmto rokovaniam bránia.
Kyjev zakázal viesť rokovania s Ruskom za Putinovho vedenia už na jar 2022, keď po ústupe ruských vojsk od Kyjeva vyšli najavo vojnové zločiny, ktorých sa podľa ukrajinských a západných zdrojov dopustili ruskí vojaci počas okupácie miest a obcí v okolí ukrajinskej metropoly.
Symbolom týchto zverstiev sa stalo mesto Buča pri Kyjeve, kde sú ruskí vojaci podozriví zo zavraždenia stoviek civilistov.
„Konkrétne plány nie sú, je iba pripravenosť posúdiť túto otázku, ako potvrdil prezident Putin, a to so zreteľom na analýzu skúseností s veľkonočným prímerím. Ale nič konkrétne v tomto smere nie je,“ povedal Peskov podľa agentúry TASS.
„Ak by si ukrajinská strana želala (viesť rokovania), potom určite by museli byť podniknuté kroky, aby sa právne vyriešili prekážky brániace kontaktom. Teda, ak je k tomu ochota,“ upozornil hovorca podľa agentúry Interfax.
Tá dodala, že Putin nedávno nevylúčil možnosť bilaterálnych rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, ale upozornil, že táto otázka si vyžaduje najprv posúdenie.
O prímerie a mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou sa usiluje Biely dom. Spojené štáty doteraz viedli oddelené rokovania so zástupcami oboch znepriatelených krajín, k výsledku sa zatiaľ dospieť nepodarilo.
