Potápač, fotograf a videograf Martin Strmiska objavuje pre nás podmorské krásy, ako sú koraly, delfíny, žraloky a iné živočíchy v Egypte, Mexiku, Indonézii, Bahamách a v mnohých ďalších miestach. Ale aj svetový unikát na Slovensku – zatopené opálové bane.
Strmiska sa fotografii venuje už 20 rokov a ako uvádza, potápa sa aj v baniach, jaskyniach či vo väčších hĺbkach vo vrakoch. Od počiatkov ho inšpirovali divo žijúce zvieratá. „Ale tie príbehy sú vyčerpateľné a hlavne miesta, kde sa vždy dá niečo nové objaviť a niečo nové zažiť, sú tiež obmedzené. Takže ja som sa stal ako keby lovcom zážitkov,“ dodáva.
V minulosti sa párkrát ocitol v situácii, kedy išlo o život, pochopil však limity rekreačného potápania. V Južnej Afrike dokonca zažil počas fotografovania pohryznutie žralokom. Keďže chcel získať čo najlepšie zábery, rozhodol sa žraloky kŕmiť sám.
Namiesto ryby však žralok uchmatol jeho ruku. Opísal to ako jemné uhryznutie, no z ruky sa mu valila krv. S dierou v potápačskom obleku i v ruke samotnej vyplával nad hladinu a zranenie ukázal kapitánovi. Ten usúdil, že je všetko v poriadku. Strmiska sa nakoniec vrátil do vody a s krvácajúcou rukou fotil ďalej.
Pozrite si, ako nebezpečný moment opísal Martin Strmiska v relácii Interview :24:
Vraky sú podľa neho dobrým zdrojom silných príbehov. „Napríklad z vojen, z prvej – druhej svetovej vojny. Tam sú veľmi silné príbehy, ktoré potápač odhaľuje a zároveň má ako keby privilégium, pri špeciálnej príležitosti vidieť to pod vodou,“ opisuje Strmiska s tým, že sa v tom snúbia hobby a príbehy zároveň.
Podľa potápača a fotografa majú silné príbehy aj jaskyne alebo bane. „Obzvlášť bane, pretože tie sú vždy opradené nejakou ľudskou činnosťou,“ dodáva.
Pri práci využíva inovatívnu technológiu, tzv. rebreather, vďaka ktorej na videách a fotografiách nevidíme vydychovaný vzduch potápača. „Je to zariadenie, ktoré umožňuje recyklovať plyn, obohacuje ho o kyslík a nevydychujeme žiadne bubliny,“ vysvetľuje Strmiska.
Pod vodou s ním dokáže stráviť aj šesť hodín bez vynorenia. Zároveň nevytvára rybám hluk a stres, vďaka čomu sa k nim môže viac priblížiť.
Pozrite si zábery, ktoré Martin Strmiska zachytil na fotoaparát pod vodnou hladinou:
V tesnej blízkosti so žralokmi
Žraloky nakrúca bez toho, aby bol v ochrannej klietke. Nemyslí si však, že je to riskantné.
„Takéto natáčanie za určitých okolností môže byť riskantným, keď potápač buď nemá znalosti o tom, ako sa žraloky správajú vo vode, alebo potom začne prekračovať limity, kde už žraloky menia správanie. Potom môže dôjsť k nejakej nehode,“ podotýka Strmiska.
Pre žraloka je človek jedlo, predátor alebo niečo, čo nepozná, objasňuje Strmiska. Preto v prípade, ak sa dostaneme do jeho blízkosti, nesmieme unikať. „Skôr ostať na mieste a pohľadom neustále sledovať žraloka. Aj keby sme si mali ponárať tvár a pozerať na žraloka pod vodou, aj tak je to stále lepšie, ako unikať niekam,“ odporúča potápač a fotograf.
Počas svojej práce už odpozoroval, že žralok vie, ktorá je tvárová časť a pozná oči. „On vidí, že som k nemu otočený tvárovou časťou, alebo potápačskou maskou a vidí, že keď niečo spraví, ja reagujem,“ ozrejmuje Strmiska.
Niektorí dovolenkári využívajú možnosť plávať s korytnačkami či veľrybami. Ľuďom však chýba rešpekt, myslí si. „Odporúčal by som, aby ľudia mali k tomu väčší rešpekt. Aby si viac užívali len pohľad bez toho, aby mali potrebu chytať veci,“ poznamenal.
Ako potápač, Strmiska neobišiel ani Slovensko a preskúmal zatopené opálové bane, o ktorých natočil dokumentárny film.
