Trh s repasovanými výrobkami zažíva výrazný rast. Obchodníci stále častejšie ponúkajú repasované smartfóny, notebooky či ďalšiu elektroniku. Na čo si dať pozor pri kúpe repasovaného výrobku? O tom nám v relácii Aktuálne :24 porozprával vedúci právneho oddelenia dTest Jan Šůra.
Čo presne znamená, že výrobok je repasovaný a akými opravami alebo renováciami by mal takýto produkt prejsť predtým, než sa dostane na trh?
Problém je hneď na začiatku, lebo zákon nepozná definíciu repasovaného výrobku. Preto si niektorí predajcovia tento pojem môžu vysvetľovať rôzne. Očakávali by sme, že takýto výrobok bude vždy minimálne odborne skontrolovaný, podľa potreby samozrejme renovovaný, opravený, vyčistený, vydezinfikovaný a podobne.
Predstaviť si to môžeme pri smartfóne. U neho by sme očakávali napríklad výmenu batérie či displeja pokiaľ je poškodený alebo nadmieru poškrabaný. Toto isté platí pri jeho obale a odstránení prachu a nečistôt.
Európska únia upozorňuje na potrebu jasnej regulácie repasovaných výrobkov. Prečo je dôležité, aby existovala jednotná definícia repasovaných produktov a aké sú riziká, ak táto regulácia chýba?
Bez reguláciu nie sú stanovené podmienky, ako má repasovaný výrobok vlastne vyzerať, aké súčiastky majú byť vymenené, aké funkcie majú byť zabezpečené. Stručne povedané, aký postup musí predajca dodržiavať, aby mohol výrobok predávať ako repasovaný a čo od neho môžu spotrebitelia očakávať.
Zároveň, ak nie sú nastavené transparentne jasné pravidlá, môže byť za repasovaný vydávaný výrobok, pri ktorom nedošlo k žiadnym podstatným renováciám. Môže to byť teda bežný použitý výrobok, ktorý je napríklad iba vyčistený.
Aký by mal byť rozdiel medzi repasovaným a použitým výrobkom?
Hlavnou výhodou repasovaného výrobku oproti použitému, ktorý zakúpime z druhej ruky, by malo byť, že repasovaný prešiel odbornou renováciou. To znamená, že pokiaľ mal nejakú chybu, tak bola opravená a opotrebované súčiastky boli vymenené.
Repasovaný výrobok by mal kombinovať výhody použitého tovaru, najmä v podobe výhodnejšej ceny, s funkčnosťou a vlastnosťami nového zariadenia.
Niektorých spotrebiteľov môže potešiť aj to, že v porovnaní s kúpou nového zariadenia je repasovaný výrobok ekologickejšou a udržateľnejšou alternatívou.
Na druhej strane, v prípade použitého tovaru kupujeme výrobok v podstate taký, aký je, so všetkými chybami a opotrebovaním. Teoreticky od neho nemôžeme očakávať takú životnosť.
Pri kúpe repasovaných výrobkov sa spotrebitelia môžu stretnúť s rôznymi zárukami. Aké sú základné rozdiely medzi zárukou na repasovaný výrobok a zárukou na nový produkt?
Na renovovaný výrobok sa pozeráme podobne ako na tovar z druhej ruky. Pri nich sa zákonná záruka môže skrátiť na polovicu, t. j. na jeden rok.
Zdôrazňujem, že nejde o automatické skrátenie, ale o možnosť, ktorú predávajúci môže, ale nemusí využiť. Ak sa rozhodne túto možnosť využiť, musí o tom spotrebiteľa dobre informovať.
Pri novom výrobku máme bežne záruku na dva roky. Môžeme očakávať, že po dobu dvoch rokov bude mať teda zariadenie dohodnuté a očakávané vlastnosti.
Okrem toho sa môžeme s predajcom dohodnúť aj na vyššej záruke, ale to sa riadi prípadnou zmluvou, ktorá je medzi spotrebiteľom a podnikateľom, a tá môže byť v podstate ľubovoľná.
Aké sú práva spotrebiteľa pri reklamácii repasovaného výrobku?
Nie je to tu oveľa odlišné od použitého tovaru. Bežne môžeme požadovať jeho opravu a v rámci reklamácie nemá zmysel požadovať dodanie nového kusu, ako to máme v prípade práve zakúpeného nového tovaru, pretože tovar sme už v nejakom stave zakúpili a na to je potrebné prihliadať.
Ak by oprava tovaru nebola možná, je možné od zmluvy odstúpiť alebo požadovať zľavu z kúpnej ceny.
Môže sa stať, že niektorí predajcovia označia repasované výrobky ako nové? Aké faktory by mali spotrebitelia zvážiť, aby sa vyhli takýmto podvodným praktikám?
Tak ako pri každom nákupe, aj tu je potrebné pozorne čítať a venovať pozornosť podrobnostiam, ktoré predajca uvádza pri výrobku.
Pokiaľ by predával výrobok, pri ktorom zatajil, že je použitý či repasovaný, alebo by túto informáciu podával nejakým mätúcim či zavádzajúcim spôsobom, mohol by sa dopustil nekalej obchodnej praktiky, na základe ktorej by mohol byť zodpovedný za priestupok.
Okrem toho, z hľadiska európskeho práva má spotrebiteľ v prípade nekalej obchodnej praktiky právo na nápravu po dobu 90 dní a môže odstúpiť od zmluvy alebo požadovať zľavu z celkovej nákupnej ceny.
Repasované výrobky môžu byť lacnejšou alternatívou k novým, ale napriek tomu si na Slovensku ešte nezískali nejakú veľkú obľubu. Čo je hlavným dôvodom? Prečo sa spotrebitelia obávajú nakupovať repasované produkty? Možno ich presvedčiť, že ide o zaujímavú alternatívu?
Na Slovensku ale aj Česku stále nejde o tak zabehnutú prax ako napríklad v Spojených štátoch amerických, kde sú spotrebitelia na túto alternatívu zvyknutí už roky.
Myslím si, že v mnohých prípadoch môže byť problém v tom, že cenová výhoda oproti novému výrobku nie je taká atraktívna, aby kompenzovala kratšiu záruku a možné nedostatky renovovaného tovaru. Musíme tiež vziať do úvahy, že pri renovovanom výrobku nemusíme dostať kompletné balenie so všetkým príslušenstvom ako pri novom zariadení.
Na druhú stranu, môžeme pri repasovanom výrobku nejaké peniaze ušetriť a pri tých predajcoch, ktorí sú čestní a informujú o spôsobe, akým produkt renovovali, môžeme získať naozaj zaujímavý nákup.
Ak spotrebiteľ plánuje kúpiť repasovaný výrobok, aké konkrétne informácie by si mal overiť pred nákupom. Čo všetko by mal obchodník povinne uvádzať pri takýchto výrobkoch, aby bol spotrebiteľ chránený?
Pri kúpe renovovaného výrobku by sme sa mali stretnúť s informáciou, že výrobok je renovovaný alebo použitý.
Tieto informácie nám predávajúci podnikateľ nesmie zatajiť. Ďalej by sme sa mali zamerať na všetky informácie, ako je ponuka prezentovaná, spomínali ste situáciu, keď je výrobok označený ako výrobok s kvalitou alebo vlastnosťami ako nový, tak by nám malo byť zrejmé, že v skutočnosti nie je nový, ale len „ako nový“.
Alebo ak sa ponuka zdá výrazne výhodnejšia vo vzťahu k ponuke konkurencie, tak v takom prípade by sme sa mali pýtať aj na to, či výrobok napríklad nebol používaný.
Pri tých renovovaných výrobkoch, pri ktorých to predajca netají, by sme mali dostať aj informácie o tom, ako bol výrobok renovovaný, čo bolo vymenené, aký postup predajca pri renovácii používa a podobne.
