Slovensko čaká v najbližších rokoch prudký rast výdavkov na zdravotníctvo. Upozorňuje na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Dôvodom je starnutie populácie, ktoré zároveň zvýši dopyt po zdravotníkoch. Kým lekárov by malo pribúdať, očakáva sa, že sestier bude menej.
V súčasnosti nás stojí zdravotníctvo približne 5,8 percent hrubého domáceho produktu (HDP), čo je asi sedem miliárd eur ročne. Analytici očakávajú, že do roku 2050 by náklady mali vzrásť o 1,5 percenta.
„Bude nám pribúdať viac starších pacientov a so starobou ide bohužiaľ aj choroba,“ skonštatovala vedúca oddelenia makroekonomických analýz a prognóz RRZ Zuzana Múčka.
„Kým v súčasnosti nás napríklad 25-ročný človek nás stojí na zdravotnú starostlivosť asi o polovicu menej ako človek vo veku 55 rokov, tak v prípade tých 70 alebo 80-ročných tie rozdiely sú tie rozdiely až štvornásobné,“ vysvetlila.
Zvýšia sa tým nároky na personál. Chýbať budú podľa analytikov najmä sestry. Tie staršie nebude mať kto po ich odchode nahradiť.
Budúcnosti zdravotníctva v SR sa v relácii Aktuálne :24 venovala redaktorka Veronika Čokinová:
„V súčasnosti máme približne 1,85 sestry na 1 lekára,“ uviedla Múčka. Dodala, že tento pomer bude čoraz viac klesať. „O tých 25 rokov by ten pomer mohol byť len 1,5 na jednu, to znamená, že bude to mať nejaké následky na zdravotnú starostlivosť, na rozsah, kvalitu, dostupnosť,“ zhodnotila.
Nedostatok sestier
Na Slovensku už dnes chýba vyše 13-tisíc sestier, čo pociťujú lekári i pacienti. „Sme často nútení obmedzovať operatívu, počet operácií, alebo pacienti dlhšie čakajú, len kvôli tomu, že nemáme inštrumentárky alebo sestry na operačné sály,“ uviedol predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský.
Problém sú pracovné podmienky. Podľa komory sestier študentky už počas praxe odrádza zaužívaný systém v nemocniciach, víkendy či nočné služby. Pomohlo by, ak by zamestnávatelia prispôsobili štýl práce ich potrebám, ako to robia napríklad v Nemecku.
„Robia všetko preto, aby si tie sestry udržali. My naopak, ak má sestra malé deti, potrebuje OČR, potrebuje ich odniesť do škôlky, sú častokrát aj samo-živiteľky,“ uviedla prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová. „Ten režim majú úplne iný, ale zamestnávatelia im v tom nevychádzajú v ústrety,“ dodala.
Štát by sa mal podľa rozpočtovej rady pozrieť na kompetencie sestier, aby nemrhali svojím potenciálom, odbremeniť ich od zbytočnej administratívy či prehodnotiť vzdelávanie na stredných zdravotníckych školách.
„Samosprávy nereagujú dostatočne pružne na to, aký je dopyt zo strany rodičov a detí,“ potvrdila Múčka. „Vo výsledku to znamená, že sa nám vyskytujú školy alebo oblasti, kde by bolo vhodné zriadiť ďalšiu triedu,“ doplnila.
Do systému by to ročne mohlo priniesť približne 200 sestier. „Pracujeme na vízii, ktorá má jasne definovať potreby nášho systému na najbližšie roky,“ uviedlo vo vyhlásení Ministerstvo zdravotníctva SR.
Dodalo, že za posledných päť rokov sa navýšil počet prijímaných žiakov do prvého ročníka SZŠ približne o 500 žiakov v dennej forme štúdia v študijnom odbore praktická sestra. „V tomto trende plánujeme pokračovať,“ uzavrel rezort.
