Okolo účasti ruského prezidenta Vladimira Putina na štvrtkových (15. 5.) rokovaniach v Istanbule s predstaviteľmi Ukrajiny je stále mnoho otáznikov. „Isté náznaky tu však sú,“ uviedol spolupracovník STVR Jiří Just. Pripomenul, že hovorca Kremľa Dmitrij Peskov nedávno vyhlásil, že Vladimir Putin má vo štvrtok na programe „nejaké pracovné schôdzky“.
„Iskra optimizmu“, že Putin by do Istanbulu mohol prísť, sa podľa Justa objavila aj v ruských médiách. „Stále platí to, že skutočne ani Kremeľ, ani ruské médiá oficiálne neoznámili, že Vladimir Putin by sa do Istanbulu mohol vydať,“ zakončil.
V médiách sa tiež podľa Justa objavuje aj predbežné zloženie ruskej delegácie, ktorá by sa v Istanbule mohla objaviť. „Hovorí sa o tom, že by vo štvrtok do Istanbulu mohol ísť šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov a tiež poradca Vladimira Putina pre zahraničnopolitické otázky Jurij Ušakov,“ uviedol Just.
Lavrov a Ušakov sa zúčastnili aj na rokovaniach s Ukrajinou na jar 2022. „Účasť Vladimira Putina je stále záhada, ktorá by sa snáď do konca dnešného dňa mohla nejakým spôsobom rozpliesť,“ dodal Just.
Celý rozhovor s Jiřím Justom sme odvysielali v relácii Aktuálne :24:
Nadviazať na dohodu z 2022
Rámcové témy o rokovaniach sa podľa Justa objavili, hovoril o tom námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov i ďalší poradca. „Obaja páni hovorili, že by sa malo nadviazať na rokovania z roku 2022, na ten parafovaný dokument z roku 2022, takzvaný aj ako istanbulský dokument,“ povedal.
Pripomenul, že Ukrajina v ňom prijala niektoré ruské požiadavky, ako zníženie armády na minimum, i niektoré politické reformy a územné ústupky.
Rusko však podľa poradcov bude trvať i na tom, aby Ukrajinci akceptovali súčasnú situáciu na východe Ukrajiny. „Že Rusko fakticky okupuje väčšiu časť Doneckej a Luhanskej oblasti a polovicu Cherskonskej a Záporožskej oblasti,“ dodal.
Strach zo sankcií USA
Rusko sa podľa Justa ďalších sankcií EÚ neobáva. „Skôr má obavy z amerických sankcií. Tie sú mimoriadne tvrdé a tvrdo dopadajú na ruskú ekonomiku,“ povedal. Ide konkrétne o sankcie na energetický a finančný sektor.
Tiež má obavy z návrhu amerického Kongresu z 500 percentných ciel pre krajiny, ktoré by importovali ruské energetické suroviny ako ropa a zemný plyn. „To by zrušilo akúkoľvek spoluprácu Ruska napríklad s Čínou a Indiou v energetickej oblasti,“ priblížil Just.
