Človek môže zjesť svoju tortu pokojne s piatimi čerešničkami a po práci si dať pár koláčikov, ale musí ich jesť pomaly. Výživoví poradcovia majú sklony zameriavať sa na jedlo, ktoré môže zlepšiť zdravie, no rýchlosť, s akou ľudia prehĺtajú svoju večeru, je rovnako dôležitá. Agentúra AP prináša tipy od vedcov, ako jesť pomalšie a ako pristupovať k svojmu jedálničku s väčšou bilanciou.
Ak niekto patrí k tým typom ľudí, ktorí zjedia raňajky, obed a večeru za menej ako 20 či 30 minút, je veľmi rýchlo. To so sebou nesie isté riziká – jedlo, ktoré uviazne v krku, alebo možnosť prejedenia, pretože mozog nestihne vyslať signál, že už má dosť. Bez ohľadu na to, že toto tempo prehĺtania môže rozčuľovať pomalšieho spoločníka-stravníka alebo osobu, ktorá si dala tú prácu a jedlo uvarila.
„Žalúdku zaberie zhruba 20 minút, kým pošle do mozgu správu cez najrôznejšie hormóny, že už je plný,“ povedala Leslie Heinbergová z Centra pre behaviorálne zdravie na Clevelandskej klinike v Spojených štátoch. „Preto keď ľudia jedia rýchlo, nemusia si tieto signály všimnúť a je potom veľmi ľahké jesť za hranicu nasýtenosti,“ dodala.
Prehltnutie vzduchu
Ľudia, ktorí do seba jedlo nahádžu, sú vystavení väčšej pravdepodobnosti, že prehltnú spolu s kúskami potravy aj viac vzduchu. To vedie k nadúvaniu alebo k zažívacím ťažkostiam, vysvetľuje ďalej Heinbergová. Ak svoje jedlo navyše dostatočne nerozžuvajú, okrádajú sami seba a svoje trávenie o cenné živiny. Nerozžúvané kúsky sa tiež môžu zaseknúť v pažeráku.
Predchádzajúce štúdie naznačovali, že rýchli strávníci sú na rozdiel od svojich pomalších náprotivkov viac ohrození obezitou.
Tí, ktorí svoje tempo stravovania chcú zmeniť, môžu pre začiatok skúsiť vypnúť televíziu a odložiť telefón. „Ľudia, ktorí jedia a zároveň sledujú televíziu, majú tendenciu jesť dovtedy, kým sa nezačne reklama alebo sa skončí ich relácia,“ uviedla Heinbergová. Pri televízii sa okrem iného stávajú menej pozorní k svojmu telu, ktoré im posiela signály, že už má dosť.
„Keď robíme pri jedení ďalšie veci, nevenujeme toľko pozornosti jedlu. Kvôli tomu zvyčajne jeme viac,“ pokračovala vo vysvetľovaní Heinbergová. Naopak keď sa ľudia sústredia výlučne na jedlo na svojom tanieri, majú z neho väčší požitok a zjedia toho menej, dodala.
Zakorenený zvyk
Rýchlosť, s akou svoje pokrmy jeme, je však často zakorenený zvyk, zmena je podľa Heinbergovej napriek tomu možná. Medzi metódy, ktoré navrhuje, patrí používať na naberanie porcií menej dominantnú ruku. Ďalej radí siahnuť radšej po jedálenských paličkách ako po príboroch. Keď už je tanier takmer prázdny, dať si prestávku a napiť sa vody.
Aj v prípade veľkého vyťaženia, keď človek musí zjesť svoj obed na pracovnej schôdzke alebo zhltnúť desiatu pri prechádzkach, „by mal venovať pozornosť tomu, čo je a ako to chutí,“ hovorí vedkyňa Sarah Berryová z britskej nutričnej spoločnosti ZOE.
Jeden z najjednoduchších spôsobov, ako to dosiahnuť, je zvýšiť počet súst, uviedla klinická psychologička Helen McCarthyová z Britskej psychologickej spoločnosti. Úlohu hrá aj druh jedla.
Priemyselne spracované jedlá alebo pokrmy z fastfoodov majú jemnejšiu textúru, a preto je ľahšie ich prehltnúť. „Je ťažšie jesť zeleninu a bielkoviny rovnakým tempom ako to, čo je priemyselne spracované a vyžaduje menej žuvania,“ povedala McCarthyová.
Na záver uviedla prípad jednej svojej pacientky, ktorá takmer každý večer jedla vrecúško chipsov. Na radu McCarthyovej začala jesť chips po chipse a zistila, že to „bolo ako mať plné ústa chemikálií“. „Odvtedy jej už nechutia,“ dodala klinická psychologička.
