Tropické lesy a pralesy sú „zelené pľúca našej planéty“. Sú domovom miliónov druhov rastlín a živočíchov, regulujú klímu, zachytávajú uhlík a produkujú kyslík, ktorý dýchame. No napriek ich významu o ne prichádzame alarmujúcim tempom.
Analytička Asociácie pre medzinárodné otázky Barbora Chmelová pripomína, že tropické dažďové pralesy sú oblasti, ktoré stabilizujú klímu na zemi. Pohlcujú oxid uhličitý a sú domovom až polovice známych druhov rastlín a živočíchov.
Pozrite si celý rozhovor s analytičkou Barborou Chmelovou, ktorá v relácii Aktuálne :24 hovorila o tom, čo je za ubúdaním dažďových pralesov:
„Výrazne ovplyvňujú kolobeh vody, vytvárajú vlhkosť, ktorá sa prenáša vetrom a ovplyvňuje klímu v Spojených štátoch alebo v Afrike,“ dodáva analytička. Konštatuje pritom, že nesmieme zabúdať ani na fakt, že na nich závisí mnoho pôvodných obyvateľov.
Satelitné merania ukázali, že vlani zmizlo najviac lesov a pralesov za celú ľudskú históriu. Po prvý raz však za to nemôže vyrubovanie, ale požiare.
Ako uvádza Chmelová, straty tropických lesov dosiahli historické maximum a rok 2024 bol zlomový. „Dochádza k vysychaniu pôdy, narúšaniu vodných cyklov a nárastu extrémnych javov, ako sú suchá, záplavy, vlny horúčav,“ uvádza. Upozorňuje pritom, že ohrozené sú aj tie živočíchy, ktoré doposiaľ neboli objavené.
Len v Brazílii zmizlo viac ako 25-tisíc kilometrov štvorcových pralesa, čo analytička prirovnala k asi polovici rozlohy Slovenska. „Miznú však aj pralesy v Kongu, v juhovýchodnej Ázii, lesy na severnej pologuli, vrátane hodnotných primárnych lesov v Európe,“ dodáva s tým, že rýchlosť odlesňovania neustála narastá.
Situáciu môžeme spomaliť
Pralesy ubúdajú nesmiernou rýchlosťou. Podľa Chmelovej je to „akoby každých päť sekúnd zmizla plocha pralesa vo veľkosti futbalového ihriska“. Aj keď sa hovorí o tzv. prírodných požiaroch, často je však za nimi ľudská činnosť.
„Farmári veľmi často vypaľujú lesné plochy, aby získali pôdu pre pastviny, pestovanie plodín, ako je sója alebo palma olejná. Pre vyššie teploty a extrémne sucho, ktoré zosilňuje klimatická kríza, sa tieto ohne často vymknú kontrole a rozšíria sa do nedotknutých oblastí,“ informuje Chmelová.
Najväčší úbytok zaznamenali vedci v Amazonskom pralese, ktorý zasiahlo minulý rok historické sucho. Spomaliť túto situáciu by pomohlo zastavenie nelegálnej ťažby dreva a nelegálnu poľnohospodársku expanziu. Riešenie vidí aj v podpore práv miestnych obyvateľov, ktorí sa o tieto lesy starajú.
„Dôležité je určite zapojiť spotrebiteľov v Európe aj inde, napríklad tlakom na firmy, ktoré dovážajú komodity z odlesnených oblastí,“ hodnotí analytička. Pomôcť podľa nej môže aj nové európske nariadenie proti odlesňovaniu.
