Pri obci Smolník v okrese Gelnica získala kanadská firma povolenie preskúmať územie. Chce zistiť, v akej miere sa tam vyskytuje antimón. Časť obyvateľov sa obáva, že už samotný prieskum a aj prípadná ťažba by mohli spôsobiť škody v životnom prostredí. Iní vidia pre región hladovej doliny nádej. Baníctvo by tam podľa nich opäť ožilo.
Ministerstvo životného prostredia dalo pred dvoma rokmi zelenú kanadskej firme Antimony preskúmať územie Smolníckej huty, Smolníka, Švedlára a Mníška nad Hnilcom. S geologickými prácami tam začali. Niektorí ľudia s ich prieskumom mali zlé skúsenosti.
Ťažbe antimónu v obci Smolník sa v reportáži v Správach venovala redaktorka STVR Marie Balážová Melníková:
“Zhruba pred rokom ťažiarska spoločnosť znečistila potok, ktorý sčasti napája Zbojnícke rybníky. Našťastie sme včas zabránili natečeniu špinavej kalnej vody do našich rybníkov. Chováme bio lososovité ryby. Mohlo by to znamenať úhyn rýb,” priblížil chovateľ rýb Milan Handlovič.
“Keďže celé prieskumné územie sa nachádza v oblasti, kde máme zdroje pitnej vody, obávam sa o zhoršenie kvality pitných vôd pre našu obec,” povedal aktivista a obyvateľ Smolníka Ján Krištofory.
Existujú však aj názory, že obavy sú zbytočné. “To je začiatok. To v žiadnom prípade nemá nič so životným prostredím, lebo sa skúma iba vzorka toho územia. Poprípade ryha, čiže to nie je nič, čo by ovplyvnilo životné prostredie,” vysvetlil geológ a bývalý baník Miloš Greisel.
O stanovisko sme požiadali aj spoločnosť so sídlom v Kanade. Odpísali, že slovenskú firmu s licnenciou na geologický prieskum už nevlastnia. Oslovili sme aj jej následnícku spoločnosť, tá však do uzávierky neodpovedala.
Banícka obec
Obec Smolník vznikla práve vďaka baníctvu. Baníctvo tu kedysi živilo stovky rodín. Keď ťažiť prestali, región sa stal hladovou dolinou. “V bani som robil 22 rokov a ja si myslím, že toto je nádej pre hladovú dolinu. Príležitosť pre ľudí. Je možné, že sa nejakí ľudia zamestnajú,” pokračoval Greisel.
“Máme envirozáťaže, ktoré ostali po železorudných baniach a ľudia majú obavy, pretože envirozáťaž je tam dlho trvajúca a dodnes nie celkom odstránená,” uviedol starosta Smolníka Radoslav Dlugoš.
Starosta povedal, že v hladovej doline je každé pracovné miesto vítané, no nie za každú cenu. Ak by to pomohlo nášmu kraju a ak by to bolo fakt bezpečné, aby tá príroda nebola poškodená, tak ja nie som proti,“ dodal.
Na tieto aj ďalšie otázky obyvateľov by mal dať odpoveď spomínaný prieskum, ktorý podľa odborníkov potrvá ešte niekoľko rokov.
