Vo prírodnej vode nevhodnej na kúpanie hrozia po jej prehltnutí bolesti brucha, zvracanie či hnačky. Tiež môže vyvolať zápalové ochorenia aj infekcie močových ciest. Z hľadiska prevencie je dôležité sa po každom kúpaní v prírode dôkladne osprchovať a vyprať plavky. Pomôcť môže aj štipec na nos a dôkladné čistenie dýchacích ciest. Upozornil na to Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
Úrady verejného zdravotníctva počas kúpacej sezóny na Slovensku sledujú približne 80 prírodných vodných plôch, ktoré verejnosť najviac využíva na letné kúpanie. Letná kúpacia sezóna všeobecne trvá od 15. júna do 15. septembra. Vtedy sa podľa ÚVZ sa očakáva najväčší počet kúpajúcich.
Posudzujú viacero ukazovateľov
Kvalita vody úrady posudzujú na základe viacerých ukazovateľov daných vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR.
“V prvom rade ide o zdravotne významné ukazovatele mikrobiologického a biologického znečistenia, ako sú črevné enterokoky, E. coli, cyanobaktérie (sinice) a chlorofyl. V zmysle vyhlášky sa taktiež vyhodnocuje stupeň prírodného znečistenia či znečistenia odpadmi,” uviedol Darko Babjak z Odboru hygieny životného prostredia a zdravia ÚVZ SR.
Doplnil, že z hľadiska dlhodobého vývoja lokality vyšetrujú aj legislatívne nepovinné ukazovatele, ktoré nemajú priamy zdravotný vplyv. Ide o farbu vody, priehľadnosť, celkový dusík a fosfor. Najčastejšie dôvody, prečo kvalita vody nie je vhodná na kúpanie, sú podľa ÚVZ prekročenie limitných hodnôt uvedených zdravotne významných ukazovateľov.
“K prekročeniu limitných hodnôt mikrobiologických ukazovateľov, resp. ukazovateľov fekálneho znečistenia, dochádza najmä v situáciách, keď sa po intenzívnych dažďoch do vody dostávajú splachy z okolitého prostredia,“ uviedol Babjak.
Dodal, že zvyčajne ide o krátkodobú mikrobiologickú kontamináciu. „Počas dlhotrvajúcich slnečných a teplých letných dní a pri zvýšenom obsahu živín môže dôjsť k premnoženiu siníc,” doplnil.
Tieto sinice (cyanobaktérie) tvoria vločky alebo zhluky kolónií, ktoré sú rozptýlené vo vodnom stĺpci. Môžu byť nahromadené aj na vodnej hladine vo forme pokrytia či viditeľnej kaše, takzvaného „vodného kvetu“, ktorý býva najčastejšie zelenej a modrozelenej farby.
Nevoľnosť aj zápaly
Znečistená voda predstavuje zdravotné riziko. “K najčastejším ochoreniam, ktoré sa môžu vyskytnúť, patria hnačka, zvracanie, bolesti brucha a nevoľnosť, ktoré vznikajú po prehltnutí kontaminovanej vody,” vymenoval Babjak.
„Kontakt takejto vody so sliznicami môže spôsobiť zápal spojiviek, uší, nosa alebo hrdla, a pri kontakte s pokožkou môže dôjsť ku kožným vyrážkam a zápalom,“ špecifikoval. Upozornil tiež, že u detí, žien a citlivých osôb je aj riziko infekcie močových ciest. Ľudia so zníženou imunitou sú podľa ÚVZ vystavení riziku závažnejších infekcií, aj keď sú zriedkavé.
„Premnoženie cyanobaktérií môže u citlivých jedincov, ako sú napríklad deti, vyvolať dýchacie problémy, kožné vyrážky, zápaly očných spojiviek a pri prehltnutí väčšieho množstva aj črevné problémy, kŕče a nevoľnosť,“ konkretizoval Babjak.
Úrad tiež upozornil na riziko vzniku rôznych úrazov na týchto vodných plochách, vrátane utopenia. “Z hľadiska predchádzania zdravotným problémom je dôležité sa po každom kúpaní dôkladne osprchovať a vyprať plavky,” pripomenul.
Niektoré testy trvajú aj mesiace
Pozornosť na Slovenku v polovici júna vzbudila smrť 11-ročného chlapca, ktorý bol predtým hospitalizovaný po nákaze zriedkavou amébou Naegleria fowleri (slzovičkovka zhubná). Je to jednobunkový organizmus, ktorý patrí medzi prvoky.
Chlapec začiatkom júna navštívil kúpalisko v Štúrove. Regionálny úrad verejného zdravotníctva vykonal viacero testov. Tie zatiaľ prítomnosť tejto škodlivej améby nepotvrdili, na výsledky ďalších skúšok sa čaká.
Hlavná hygienička SR Tatiana Červeňová zdôraznila, že proces zisťovania tohto mikroorganizmu (Naegleria fowleri) je veľmi dlhý. Mikrobiológ a vedúci sekcie laboratórnych činností ÚVZ SR Martin Sojka spresnil, že to môže trvať niekoľko dní, týždňov až niekoľko mesiacov.
Pozor na nosovú dutinu
Úrad verejného zdravotníctva spresnil, že améba Naegleria fowleri sa vyskytuje v teplých sladkovodných prostrediach, ako sú jazerá, rieky či prírodné nádrže po celom svete. Vo výnimočných prípadoch bola zaznamenaná aj v umelých bazénoch s nedostatočnou úpravou vody a technickou údržbou.
Slovenské úrady sa v júli sústredia na bazény, úrady verejného zdravotníctva plánujú robiť mimoriadne kontroly na prítomnosť nebezpečných améb. „Hlavne vo vybraných bazénoch, čiže v detskom bazéne, teda v bazéne s teplejšou vodou,“ informovala Červeňová.
Celosvetovo sa však dosiaľ eviduje len niekoľko stoviek ochorení spôsobených slzovičkovkou zhubnou. Výskum zachytil asi 260 prípadov infekcie na celom svete od roku 1962 do roku 2014. ÚVZ podozrenie a ani prítomnosť infekcie Naegleriou fowleri v minulosti pri rutinných kontrolách nezaznamenal.
K infekcii zvyčajne dochádza, keď sa voda kontaminovaná amébou dostane do nosovej dutiny. Vdýchnutie takto kontaminovanej vody umožní preniknutie améby cez nosovú sliznicu.
ÚVZ v rámci prevencie odporúča pri kúpaní, skákaní a potápaní v teplých prírodných vodách používať nosné svorky alebo držať hlavu a nos nad vodou. Po kúpaní je tiež dobré si dôkladne vypláchnuť nos fyziologickým roztokom alebo sterilnou vodou, ktorá je dostupná v lekárni.
Taktiež odporúča nevíriť vodu pri dne v plytkej vode, pretože tam je výskyt améb pravdepodobnejší. Treba sa vyhnúť kúpaniu v bazénoch, ktoré na pohľad nevykazujú dostatočnú hygienu.
