Život s geneticky modifikovanými prasacími orgánmi vo vlastnom tele sa pre niektorých pacientov premenil z fikcie na realitu. Vďaka reálnym prípadom vo svete sa o túto metódu zaujíma čoraz viac Európanov. Farmu geneticky modifikovaných prasiat vybudovali aj vo Francúzsku.
„Má to dve uši a štyri nohy sú to vlastne normálne prasiatka! Aj keď je pravda, že ich gény sme museli trochu modifikovať,“ povedal chovateľ ošípaných Jean Villeneuve.
Unikátna prasacia farma vo Francúzskom regióne Nantes chová 500 transgénnych ošípaných v nádeji, že by jedného dňa mohli niektoré ich orgány darovať ľudským pacientom. Prístup farmárov je veľmi špecifický. „Umývame a dezinfikujeme všetky stroje, ktoré máme, v našom chovnom podniku nemáme právo robiť chyby,“ pokračoval Villeneuve.
Geneticky modifikovaným ošípaným sa v reportáži v Aktuálne :24 venovala redaktorka STVR Tamara Michalková:
Pokusy o transplantáciu zvieracích orgánov ľuďom tu boli aj v minulosti. Prasacie genómy dokážu vedci špeciálne upraviť a prispôsobiť ľudským. Lekárom sa doposiaľ podarilo do tela človeka vložiť geneticky modifikované prasacie srdce a obličku.
„Xenotransplantácia je jednou z veľkých medicínskych revolúcií 21. storočia. Práve ošípané by mohli byť nevyčerpateľným zdrojom orgánov, ktoré by aspoň čiastočne vyriešili nedostatok orgánov,“ skonštatoval riaditeľ Inštitútu pre transplantáciu a regeneráciu orgánov Alexandre Loupy.
Len v USA zomrie každý deň 17 ľudí, ktorí čakajú na transplantáciu orgánu. Najväčšou prekážkou pri použití orgánov z iného druhu je „hyperakútne odmietnutie“. Telo vníma tkanivo ako natoľko cudzie, že začne darovaný orgán ničiť.
Vhodným príkladom je prípad americkej pacientky Towany Looneyovej, ktorá žila s prasacou obličkou rekordne štyri mesiace aj deväť dní. Pre komplikácie jej ju museli vybrať. „Pacientka bola ochotná týmto spôsobom pomôcť iným ľuďom, ktorí takúto transplantáciu stále zvažujú,“ dodal jej doktor Robert Montgomery.
Hoci vedci považujú prasacie orgány za vhodné pre ľudský organizmus, niektorí ľudia poukazujú na etické otázky. Proti chovu geneticky modifikovaných zvierat sa ohradili viaceré ochranárske organizácie. Morálnu dilemu budú musieť riešiť aj niektorí veriaci. Najmä príslušníci židovskej a moslimskej viery, pre ktorých sú ošípané z náboženských dôvodov nečisté.
