Iránsky jadrový program si vyžaduje zvýšené diplomatické úsilie už od roku 2003. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) vtedy zistila, že Teherán v tajnosti rozvíjal program, ktorého súčasťou boli jadrové zariadenia.
Stanica BBC v spojitosti s jadrovým programom Iránu poukázala na to, že k jeho rozvoju pred viac než polstoročím pomohli Spojené štáty. Bol totiž jednou z krajín, ktorým poskytli USA program na rozvoj jadrovej energie na mierové účely.
Zistenia MAAE z roku 2003 viedli k diplomatickému úsiliu, kritike, sankciám a ďalším nátlakovým opatreniam. Okrem západných mocností sa zapojili aj Rusko a Čína. Vtedajší iránsky prezident Muhammad Chatámí tvrdil, že iránsky jadrový program slúži mierovým účelom.
USA však zistenia považovali za potvrdenie podozrení, že sa Teherán usiluje o vlastnú jadrovú zbraň. Jadrový program sa stal ústrednou témou počas vlád amerických prezidentov Georga W. Busha, Baracka Obamu, Donalda Trumpa i Joea Bidena.
USA v nedeľu 22. júna letecky zaútočili na jadrové zariadenia v Iráne. Nasadili viac než sto lietadiel vrátane siedmich bombardérov B-2. Americký prezident Donald Trump to označil za úspešný útok. Útoky na Irán už 13. júna spustil Izrael. Cieľom úderov bolo zničiť jadrový program Teheránu.
Medzinárodné spoločenstvo už dlhšie Irán upodozrieva, že obohacuje urán nad hranicu, ktorá je potrebná pre výrobu energie. To Teheránu zakazuje jadrová dohoda z roku 2015, ktorú podpísal so šiestimi veľmocami.
USA však od dohody v roku 2018 jednostranne odstúpili. Irán reagoval navýšením obohacovania uránu. Obe krajiny odvtedy medzi sebou uskutočnili viacero kôl rokovaní. Šieste kolo bolo však po nedávnych amerických útokoch odložené.
Atómy pre mier
Paradoxne, všetky problémy majú pôvod v samotnom Washingtone, pretože iránsky jadrový program sa začal pričinením americkej iniciatívy v 50. rokoch minulého storočia.
BBC pripomína, že vtedajší americký prezident Dwight Eisenhower v decembri 1953 vystúpil na pôde Organizácie Spojených národov (OSN). Upozornil na nástrahy jadrovej energie a jej zneužitia na vojenské účely. Uviedol, že je potrebné vyvinúť úsilie, aby táto technológia slúžila ľudstvu.
Navrhol vytvorenie agentúry pre jadrovú energiu pod OSN, ktorá by sa venovala využitiu jadrovému materiálu na mierové účely a použitiu jadrovej energie v oblastiach ako poľnohospodárstvo či medicína. „Osobitným cieľom bude poskytnúť dostatok elektriny oblastiam sveta, kde je energetická chudoba,“ povedal.
Neskôr bola založená MAAE a USA spustili program Atómy pre mier (Atoms for Peace). Ním poskytovali vzdelávanie a technológie rozvojovým krajinám, aby im pomohli pri mierovom využití jadrovej energie.
Spojené štáty zmenili svoj zákon o jadrovej energii, aby umožnili vývoz technológií a materiálu do ďalších krajín, keď sa tieto zaviazali, že ich nepoužijú na rozvoj zbraní.
„Tento vývoz mal za cieľ udržať globálne líderstvo USA, zmierniť sovietsky vplyv a zaistiť prístup k zahraničným dodávkam uránu a tória,“ uviedol pre BBC Peter R. Lavoy, ktorý v minulosti pôsobil na americkom ministerstve obrany.
Vernosť Iránu a odstrašenie ZSSR
Takúto pomoc od Washingtonu ako prvá dostala India. Neskôr aj Argentína, Brazília, Grécko, Izrael, Juhoafrická republika (JAR), Pakistan, Portugalsko, Španielsko, Turecko a Irán.
Spojené štáty v marci 1957 uzavreli s Iránom dohodu o spolupráci pre civilné využitie jadrovej energie v rámci Atómov pre mier. Na čele krajiny bol vtedy šáh Mohammad Rezá Pahlaví.
Cieľom iniciatívy Atómy pre mier bolo aj posilniť vernosť Iránu k Západu v rámci stratégie odstrašenia bývalého Sovietskeho zväzu, uviedlo Wilsonovo Centrum v analýze z roku 2018. Pripomína, že Rusko prvý jadrový test uskutočnilo v roku 1949. Prvú vodíkovú bombu úspešne otestovalo v auguste 1953, len niekoľko mesiacov pred Eisenhowerovým prejavom.
Spojené štáty v roku 1967 Iránu poskytli výskumný jadrový reaktor s kapacitou päť megawattov i isté množstvo obohateného uránu na jeho prevádzku. Irán o tri roky neskôr ratifikoval Zmluvu o nešírení jadrových zbraní. Nemal však dostatok odborníkov v tejto oblasti a preto USA v 70. rokoch vytvorili na technologickom inštitúte v štáte Massachusetts (MIT) program pre študentov z Iránu.
Akademickí pracovníci i študenti na MIT však protestovali, pretože iránskeho šaha obviňovali z porušovania ľudských práv. Tiež sa obávali, že program prispeje k šíreniu jadrových zbraní, píše BBC. Spolupráca medzi Washingtonom a Teheránom v oblasti jadrovej energie i vzdelávania sa skončila krátko po iránskej revolúcii v roku 1979.
Vlastný jadrový program
Nový iránsky režim pod vedením ajatolláha Chomejního šáhove jadrové projekty odmietal a mnohí experti z krajiny odišli. Mohammad Homayounvash, profesor medzinárodných vzťahov na Florida International University (FIU), uviedol, že Irán vtedy zaujal protijadrový postoj. Iránska revolúcia si však až neskôr uvedomila hodnotu jadrových technológií a spustila dokonca vlastný jadrový program.
Za iniciatívou Atómy pre mier boli podľa Homayounvasha Eisenhowerove obavy z využitia jadrovej energie v oblasti zbrojenia. „S cieľom zabrániť, aby sa touto cestou vydali ďalšie krajiny, sa tom čase verilo, že ak im dajú prístup k jadrovým technológiám na istej úrovni s civilnými cieľmi, tak sa to s primeranými zárukami do istej miery podarí udržať pod kontrolou ,“ uviedol.
Niektorí experti podľa BBC sú presvedčení, že Eisenhowerova iniciatíva viedla k podpore proliferácie. „Myslieť si, že sa dá nakresliť jasná hranica medzi Atómami pre mier a atómami pre vojnu nebolo len naivné, no tiež to bolo potvrdené ako historicky nesprávne,“ uviedol John Krige z technologického inštitútu v Atlante v americkom štáte Georgia.
