Organizácia Greenpeace Slovensko vyzýva ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS), aby začal urýchlene riešiť klimatickú krízu. Požaduje vypracovanie klimatického zákona i plánu adaptačných opatrení, ako aj ďalšie opatrenia.
Na nečinnosť šéfa envirorezortu a vysoké horúčavy upozorňujú aktivisti aj ľadovou sochou v životnej veľkosti znázorňujúcou ministra, ktorú osadili pred budovou ministerstva životného prostredia v Bratislave.
„Minister problémy klimatickej krízy dlhodobo ignoruje. A nielen to. Aj to málo, čo príde z Európskej únie, sa snaží systematicky podkopávať,“ uviedla na štvrtkovom (3. 7.) brífingu Dorota Osvaldová z organizácie.
Protestu organizácie Greenpeace sa v relácii Správy venoval redaktor Timotej Pisch:
Organizácia na ministra apeluje, aby začal brať existujúcu klimatickú krízu konečne vážne. Kritizuje ho aj za jeho vyjadrenia na deklarovanie podpory oslabenia Zelenej dohody pre Európu, teda plánu na posilnenie a zvýšenie odolnosti Európy voči klimatickej kríze.
Šéfa envirorezortu vyzýva na urýchlené prijatie klimatického zákona v spolupráci s odborníkmi vrátane plánu adaptačných opatrení. Len mitigačné opatrenia nepostačujú. V súčinnosti s ministerstvom hospodárstva by sa mal zároveň podporiť rozvoj obnoviteľných zdrojov a odstránené bariéry pre rozvoj energetických spoločenstiev.
Ochrana lesov
Dôležitá je podľa nich taktiež ochrana lesov. Namiesto masívnej ťažby, ktorá podľa organizácie prebieha na mnohých miestach Slovenska, by sa mal dôraz klásť na prírode blízky manažment (zákaz holorubov či selektívnych výrubov) a na druhovú obnovu lesov, teda nahradenie druhov citlivých na sucho (napríklad smrek v nížinách) odolnejšími druhmi lepšie zvládajúcimi sucho a horúčavy.
„Klimatická kríza tu je a my sa na ňu musíme pripraviť a prispôsobiť sa jej,“ zdôraznila Osvaldová. V súvislosti s vysokými teplotami, ktoré trápia aj Slovensko, pripomenula, že záchranári za prvé dva dni prázdnin absolvovali 170 výjazdov ku kolapsovým stavom obyvateľov.
Horúčavy pritom predstavujú extrémnu záťaž pre ľudí, a to najmä seniorov či deti, ale aj ľudí s chronickými, kardiovaskulárnymi či mentálnymi ochoreniami, pre ľudí bez domova i ľudí pracujúcich vonku. Vysoké teploty majú taktiež negatívny vplyv na duševné zdravie, spôsobiť môžu zvýšenie stresu i úzkosti.
Reakcia ministerstva
Ministerstvo životného prostredia odporúča organizácii Greenpeace Slovensko, aby išla štrajkovať predovšetkým do najväčších ekonomík sveta, ktoré sú najväčšími producentmi uhlia aj znečistenia ovzdušia. Odkazuje, že Slovensko žiadnu klimatickú krízu nespôsobilo, ani ju nevie zmeniť. Uviedlo to v reakcii na výzvu organizácie urýchlene začať riešiť klimatickú krízu.
„Aktivity Greenpeace sú dlhodobo odtrhnuté od socioekonomickej aj environmentálnej reality,“ konštatuje odbor komunikácie envirorezortu hovoriac o pomýlenej aktivite Greenpeace ako snahy o mediálne zviditeľnenie sa.
Ministerstvo zároveň podotýka, že práve pod vedením Tomáša Tarabu smeruje najviac investícií do ochrany vôd, vodozádržných opatrení aj prírody v histórii. Pripomína, že len za uplynulý rok prišlo ku kontrahovaniu 750 miliónov eur z eurofondov.
Ohrozený bezpečný prístup k pitnej vode
Klimatické zmeny zásadne ohrozujú bezpečný prístup občanov k pitnej vode. Zhodli sa na tom audítori počas 23. výročnej konferencie pracovnej skupiny pre environmentálne audity (WGEA) celosvetovej kontrolórskej organizácie INTOSAI na Malte.
Zástupcovia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR prezentovali na konferencii závery auditu, ktorým vlani preverovali účinnosť národných opatrení na ochranu klímy.
Podľa predsedu NKÚ Ľubomíra Andrassyho Slovensko stagnuje v plnení klimatických a environmentálnych opatrení. Informovala o tom hovorkyňa úradu Daniela Bolech Dobáková.
„Ukazuje sa, že Slovensko v ostatnom období stagnuje pri realizácii akčných plánov, financovaní projektov zameraných na znižovanie emisií skleníkových plynov, ochranu vodných tokov či realizácii protipovodňových opatrení,“ uviedol Andrassy. Dodal, že dôsledky globálneho otepľovania dnes ohrozujú nielen majetok, ale aj životy občanov oveľa viac než iné bezpečnostné riziká.
Mieni, že vojnové konflikty fatálnym spôsobom degradujú výsledky dlhoročných environmentálnych projektov.
„Budúca realizácia týchto zámerov je v globálnom meradle vážne ohrozená. Pokračujúce znižovanie investícií do ochrany prírody bude mať pritom nevyčísliteľné dôsledky na zdravie a výrazné zníženie kvality života miliónov ľudí. Podporí tiež nekontrolovateľnú migráciu a naruší celý ekosystém Zeme,“ upozornil.
Bolech Dobáková pripomenula, že rok 2024 bol najteplejším rokom v histórii celosvetových meraní. Podotkla, že Slovensko a krajiny strednej Európy pociťujú negatívne dopady zmeny klímy najmä na poklese hladín podzemných vôd, vysychaní potokov a rozširovaní oblastí, ktoré trpia extrémnym suchom.
Dodala, že práve sucho a ochrana vodných zdrojov sú strategické oblasti, ktorým by mali vlády, parlamenty, ako aj občianska spoločnosť venovať zvýšenú pozornosť.
Riziká slovenského vodárenstva
NKÚ upozornil na významné riziká v oblasti slovenského vodárenstva. „Štátne inštitúcie a samosprávy, ktoré zodpovedajú za dodávku pitnej vody do domácností a modernizáciu vodárenskej infraštruktúry, čelia investičnému dlhu v hodnote niekoľkých miliárd eur. Výsledkom sú takmer 30-percentné straty vody v zastaraných rozvodoch,“ objasnila hovorkyňa.
Priblížila, že pokrok krajín v oblasti ochrany životného prostredia nezávislé kontrolné inštitúcie ohodnotia pomocou jednotnej metodiky Climate Scanner, ktorú v rokoch 2023 až 2025 spoluvytvárali aj slovenskí kontrolóri.
Ide podľa nej o prvý globálny nástroj umožňujúci nestranne zhodnotiť napredovanie krajín v klimatických a environmentálnych politikách.
„Vďaka medzinárodnej metodike budeme vedieť objektívne hodnotiť environmentálne stratégie a nestranne posudzovať efektivitu použitia zdrojov. V neposlednom rade globálne pravidlá nám pomôžu zúčtovať širší prínos opatrení na kvalitu života ľudí,“ skonštatoval Andrassy.
