Klimatická kríza nie je len všeobecným pojmom, ale realitou, ktorá môže zasiahnuť každého z nás. V súvislosti so striedaním extrémov počasia, ako sú povodne, požiare zo sucha alebo vlny horúčav, prišli o život už desaťtisíce ľudí.
Podľa ekologického aktivistu z iniciatívy Klíma ťa potrebuje Jakuba Hrbáňa na základe toho, čo sa deje v uplynulých rokoch, sme obeťami klimatických zmien všetci.
„Keď sa bavíme o dôsledkoch klimatickej krízy, nebavíme sa iba o extrémnych teplotách, ale aj o prírodných katastrofách, ktoré sme síce v Európe zažívali vždy, ale boli miernejšie. Klimatická kríza spôsobuje to, že sú intenzívnejšie, častejšie a oveľa ťažšie predvídateľné,“ uviedol.
Hrbáň pripomenul, že zmena klímy nemá dopady iba na zdravie a životy ľudí, ale aj na majetok, stav infraštruktúry či poľnohospodárstvo.
„Extrémnemu suchu Slovensko čelí prakticky od začiatku roka. To vedie k zvyšovaniu cien alebo nedostupnosti niektorých potravín. Dopady ekologickej krízy na našu spoločnosť sú veľmi rozsiahle,“ vysvetlil.
Narastajúci počet obetí
Počty obetí klimatickej krízy podľa aktivistu každoročne rastú. Počas leta v rokoch 2020, 2021 a 2023 podľa štatistík zomrelo v súvislosti s klimatickou krízou v Európe viac než 85-tisíc ľudí. „Podľa dát Svetovej zdravotníckej organizácie zomrie ročne v Európe na následky vysokých horúčav 175-tisíc ľudí,“ zhrnul.
Pripomenul potrebu investícií do adaptačných opatrení a modernizácie systému civilnej ochrany a protipovodňových opatrení. „V opačnom prípade pocítime dôsledky na erózii pôdy, úbytku úrody, majetku ľudí a celkovej ekonomickej situácii,“ uviedol.
Kvalita ovzdušia je podľa Hrbáňa na Slovensku ďalším problémom, ktorý spôsobuje zdravotné komplikácie. „Ročne v dôsledku zlej kvality ovzdušia zomierajú ľudia v tisíckach. Deje sa to najmä v mestách, v ktorých je ťažký priemysel, alebo vo veľkých mestách, kde ovzdušie znečisťujú autá,“ upozornil.
Zmiernenie klimatickej krízy
„Dnes už sa nedá hovoriť o zastavení klimatickej krízy, ale o jej zbrzdení a zabránení katastrofálnejších dôsledkov, ktoré už teraz zažívame v Európe každé leto,“ povedal Hrbáň s tým, že opatrenia, ktoré sú účinné, sú známe už desaťročia.
„Potrebujeme znížiť emisie skleníkových plynov z energetiky, z dopravy, z poľnohospodárstva. Aj preto je veľmi dôležité rozprávať o cieľoch, ktoré si stanovuje Európska únia, tým pádom by si ich malo stanovovať aj Slovensko,“ pokračoval.
Pripomenul, že je potrebné začať diskusiu o tom, ako sa prispôsobíme vysokým teplotám, ktoré sa počas dňa šplhajú k 40 stupňom a v noci presahujú 20 stupňov.
„Musíme prísť na to, akým spôsobom budeme v mestách udržiavať mikroklímu, akým spôsobom budeme v krajine udržiavať vodu, alebo naopak, ako budeme bojovať proti prívalovým dažďom,“ objasnil. Vyzdvihol dôležitosť systémových riešení, ktoré šetria nielen klímu, ale aj peňaženky občanov.
Nepripravenosť Slovenska
„Súčasná slovenská vláda má vo vzťahu ku klíme nedostatočne ambiciózne postoje. Mám pocit, že si nie vždy uvedomuje dôsledky, ktoré klimatická kríza prináša. Boli sme ich svedkami aj počas uplynulých týždňov na východe Slovenska, kde sa obyvatelia ešte stále nedostali k systémovej pomoci,“ vysvetlil Hrbáň s tým, že niektorí predstavitelia vlády situáciu bagatelizujú.
Podľa aktivistu má Slovensko dostatočné množstvo financií na to, aby sa vedelo na podobné situácie pripraviť. „Máme dostupné financie z Európskej únie, to však neznamená, že tieto riešenia realizujeme dostatočne rýchlo,“ povedal.
Strach ľudí zo zmeny podľa neho vytvára politikom priestor na to, aby nerobili to, čo je potrebné na zmiernenie krízy. „Tieto riešenia si však budú vyžadovať odvahu. Je to príprava na veci, o ktorých sme dúfali, že ich nebudeme musieť zažiť,“ objasnil. „To, že sú veci zlé, neznamená, že nemôžu byť ešte horšie,“ dodal.
Pozrite si celý rozhovor s ekologickým aktivistom z iniciatívy Klíma ťa potrebuje Jakubom Hrbáňom v relácii Aktuálne :24:
