Opozícia tvrdí, že Slovensko bude dodávať časť elektrickej energie vyrobenej v Gabčíkove Maďarsku za výrobné náklady. Kritizuje za to ministra Tomáša Tarabu (nom. SNS). Šéf envirorezortu tvrdí, že takáto alternatíva dohody s Maďarskom nikdy nebola na stole. Opozícia chcela situáciu riešiť na mimoriadnom parlamentnom výbore.
Slovensko a Maďarsko sa sporia pre sústavu vodných diel na Dunaji už viac ako 30 rokov. Slováci elektráreň v Gabčíkove postavili, Maďari v Nagymarosi nie. Súčasné vedenie rezortu životného prostredia chce spor s Maďarskom uzavrieť. Podľa opozície by navrhovaná podoba dohody mohla byť nevýhodná pre Slovensko.
„Na tomto prípade je veľmi jasne vidno, že minister Taraba nekoná v záujme Slovenska. Nie je dôvod Maďarsku dobrovoľne odovzdávať milióny eur v podobe energie za výrobnú cenu,“ uvádza podpredsedníčka Výboru Národnej rady (NR) SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Tamara Stohlová (PS).
Prípadné dodávky elektrickej energie do Maďarska za výhodné ceny chceli opoziční poslanci riešiť na mimoriadnom parlamentnom výbore. Minister životného prostredia prišiel, no väčšina koaličných poslancov nie a výbor neotvorili.
„Nenechajme ho samého rozhodovať o Gabčíkove, ktoré je národné bohatstvo, diamant, to, čo naši ľudia postavili. Myslím si, že opozícia má mať právo byť účastná tých jednaní,“ hovorí člen Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Alojz Hlina (SaS).
„To, čo povedala slovenská opozícia, že my ideme dať 50 percent elektriky zadarmo Maďarom, je totálny klam. Nikdy žiadna takáto debata nebola, nie je a ani nebude. Slovensko nemá žiaden dôvod dávať Maďarsku elektrinu zadarmo,“ reaguje Taraba.
Dodávkam energie Maďarsku sa v Správach venoval redaktor Timotej Pisch:
Rozhodoval súd
V spore medzi Slovenskom a Maďarskom rozhodoval Medzinárodný súdny dvor v Haagu. Ten dal za pravdu Slovensku a pôvodnú zmluvu o výstavbe spoločného diela z roku 1977 uznal za platnú. Rozhodol tiež o tom, že Slovensko a Maďarsko majú rokovať a dohodnúť sa na spôsobe uzavretia sporu.
„Veľmi dôležitý záujem je ponechať si kontrolu nad vodným dielom Gabčíkovo. Je to strategická investícia, strategická vodná elektráreň a je pre nás veľmi dôležité, aby sme si ponechávali elektrickú energiu, na ktorú sme mali nárok podľa pôvodnej zmluvy z roku 1977,“ objasňuje splnomocnenec vlády pre súd o vodné dielo Gabčíkovo Metod Špaček.
„Tu všetci rokujú, rokujú a nikdy nič nikto nevyrokoval. To znamená, že keď po takmer 30 rokoch nevieme dôjsť k nejakej dohode, bude treba sa obrátiť na Haag. Chceme sa tomu vyhnúť, ale to bude možné, iba ak tá dohoda bude výhodná pre Slovensko,“ dodáva Taraba.
Výstavba vodného diela sa datuje už od roku 1977, pôvodne ako vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros na základe medzinárodnej zmluvy.
Maďarsko v roku 1989 jednostranne a bez toho, aby to vtedajšiemu Československu oznámilo, ukončilo práce na stavbe svojej časti. Od novembra 1991 sa tak pokračovalo v stavbe len pri Bratislave v pozmenenej podobe.
Toto dielo dali do prevádzky v októbri 1992, ďalšie časti stavby, najmä elektráreň, spustili o štyri roky. Odstúpenie Maďarska od zmluvy sa na dlhé roky stalo právnym sporom medzi Slovenskom a Maďarskom. Medzinárodný súdny dvor v októbri 1997 rozhodol, že zmluva z roku 1977 stále platí.
