Vo Fínsku, len kúsok od polárneho kruhu, dokončujú najsevernejšiu solárnu farmu v Európe. Fungovať má aj vďaka odrazu slnečného svetla od snehu. Ukazuje sa, že prechod na obnoviteľné zdroje je možný aj tam, kde to ešte donedávna znelo ako vtip.
Na zamrznutom severe Fínska, sotva sto kilometrov od polárneho kruhu, rastie obrovská solárna farma. Je najväčšia v tejto zemepisnej šírke a po spustení má zásobovať energiou 26-tisíc domácností. Podľa inžinierov funguje najmä vďaka dlhému letnému dňu, odrazu slnečného svetla od snehu a vyššej účinnosti panelov v chladnom prostredí.
„Počas leta tu máme veľmi veľa svetla a preto aj veľa slnečného žiarenia,“ potvrdil Petrus Heinonen, inžinier projektu Solarigo.
Aj keď panely v zime sneh zakryje, špeciálne dvojstranné panely zachytávajú odrazené svetlo nízkeho arktického slnka.
Reportáž o najsevernejšej solárnej farme do Správ spracoval redaktor Michal Cimerman:
„Keď sú panely zasnežené, nesvietia. Sneh ale zvyšuje odrazivosť. A zadná strana panelu je vždy odkrytá, takže nejaké žiarenie zachytíme stále,“ vysvetlil Heinonen.
Sneh a chlad zabezpečí, že arktické panely dosahujú výkon porovnateľný so strednou Európou.
„Účinnosť panelov rastie, keď teplota klesá. A v zime pomáha aj odraz svetla od snehu,“ potvrdil profesor energetiky na Aalltovej univerzite vo Fínsku Peter Lund.
Musia sa dohodnúť s domorodcami
Solárna farma vyrastá na močaristej pôde, čo výstavbu predražuje. Zároveň sa vývojári musia dohodnúť s pôvodnými obyvateľmi Laponska, Sámmi. Stavitelia nemôžu ignorovať ich kultúrne alebo náboženské tradície, inak môže projekt vyvolať odpor.
„Sámovia tu žijú tisíce rokov a majú posvätné miesta. Podobné projekty musia vzniknúť zdola, s ich súhlasom a znalosťami. Inak to nefunguje,“ skonštatoval Lund.
Aj tieto projekty podľa tamojších expertov ukazujú, že zelená transformácia nie je otázkou polohy, ale rozhodnutia. A možno aj toho, či sa na budúcnosť pozeráme cez clonu hmlistých výhovoriek alebo dvojstranných panelov.
