Európske krajiny podnikajú kroky na zníženie svojej závislosti od vedeckých údajov zo Spojených štátov, ktoré boli dlhodobo bezplatne dostupné verejnosti. Podľa zistení agentúry Reuters rozširujú vlastné systémy zberu dát pre potreby klimatických výskumov a monitorovania extrémnych prejavov počasia. Informuje o tom Reuters.
Impulzom pre tieto iniciatívy bola výrazná redukcia amerických výskumných programov, ku ktorej došlo po návrate prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu. Jeho administratíva ohlásila rozsiahle škrty v rozpočtoch Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA), Národných inštitútov zdravia, Agentúry na ochranu životného prostredia či Centier pre kontrolu a prevenciu chorôb.
Obavy európskych predstaviteľov vyvolala strata prístupu k dátam nevyhnutným pre predpovede počasia, klimatické modely a plánovanie infraštruktúry. Viacero európskych štátov preto vyzvalo Európsku komisiu, aby urýchlene prijala amerických vedcov, ktorí prídu o prácu v dôsledku škrtov.
EÚ plánuje rozšíriť vlastnú sieť na zber údajov o moriach vrátane projektu European Marine Observation and Data Network. Okrem toho zvažuje zvýšenie príspevku do medzinárodného programu Argo, ktorý monitoruje oceány pomocou autonómnych bójí. Spojené štáty v súčasnosti pokrývajú viac než polovicu jeho rozpočtu, pričom EÚ prispieva 23 percentami.
Viaceré krajiny vrátane Nemecka, Dánska, Nórska a Švédska už vykonávajú vlastné audity závislosti od amerických databáz. V Dánsku začali zálohovať historické údaje z obavy pred ich zánikom. Nórsko na zálohovanie amerických dát vyčlenilo dva milióny dolárov.
Podľa bývalých amerických a európskych predstaviteľov hrozí, že bez štátneho financovania a infraštruktúry nebude možné zachovať dostupnosť a kvalitu globálnych databáz. Napriek snahe o ich archiváciu môžu byť nové údaje po zrušení programov nedostupné.
