Na hlavný obsah

Rok od novely Trestného zákona: Nadácia hovorí o stovkách premlčaných stíhaní. Policajti situáciu porovnať nevedia

Novelu kritizuje tretí sektor aj opozícia.

Na snímke minister spravodlivosti Boris Susko.
Na snímke minister spravodlivosti Boris Susko. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Novela Trestného zákona je už rok v platnosti. Presadilo ju ministerstvo spravodlivosti pod vedením Borisa Suska (Smer-SD). Analýza Nadácie Zastavme korupciu poukazuje na dôsledky novely. Podľa rezortu sú informácie o dosahoch novely nepravdivé a zavádzajúce.

Novela Trestného zákona podľa nadácie už pomohla viac ako tritisíc stíhaným, odsúdeným, obžalovaným alebo podozrivým osobám. Takmer 300 obvinených alebo obžalovaných malo k
strede (6. 8.) pre premlčanie zastavené trestné stíhanie. Prepustených bolo 446 odsúdených a necelá polovica prípadov bola označená za priestupok.

„Väčšina z deklarovaného počtu boli, resp. sú ďalej riešené ako priestupky, čo znamená, že páchatelia neobídu bez trestu. Naopak, v niektorých prípadoch sa môže javiť potrestanie v zmysle priestupkového zákona ešte prísnejšie,“ uviedla hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Barbora Škulová.

„Na druhej strane, poškodení sa stále nemôžu v trestnom procese domôcť odškodnenia,“ upozornila riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.

Vplyvom novely Trestného zákona po roku pôsobnosti sa v reportáži v Správach venovala redaktorka Soňa Hlavatá:

Ministerstvo spravodlivosti reagovalo, že analýza nadácie je zavádzajúca. Opozícia kritizuje, že sa novelou zvýšila aj drobná kriminalita, pretože krádeže do 700 eur sa stali len priestupkom.

„Nielen to, ale aj fyzické násilie. Zaregistrovali ste, že SBS-kari sa sťažujú, že kriminálnici sú už tak drzí, že fyzicky napadajú ženy predavačky v obchodoch,“ upozornila poslankyňa a exministerka investícií Veronika Remišová (Slovensko/KÚ/Za ľudí).

„Šermuje s číslami, ako sa jej to hodí, jej závery sú kombináciou skreslených dát s hodnotiacimi úsudkami,“ vyhlásila hovorkyňa rezortu spravodlivosti.

Polícia nemá štatistiku

Policajné prezídium nemá k dispozícii údaje na porovnanie počtu priestupkov pred a po novele. Od februára sa totiž skutky ako krádež, sprenevera, podvod alebo poškodenie cudzieho majetku, evidujú oddelene podľa spôsobu spáchania.

„Nie je možné priamo porovnať štatistiku drobných krádeží pred a po účinnosti novely, keďže predtým nebolo možné tieto konania evidenčne rozlišovať,“ informoval hovorca hovorca Prezídia Policajného zboru SR Roman Hájek.

Advokát upozorňuje, že novela zásadne zmenila spôsob ukladania trestov. Napríklad trest prepadnutia majetku sa skomplikoval a súdy ho v praxi nevedia určiť. „Dostali sme sa do stavu, že sa prestal ukladať trest prepadnutia majetku, aj v prípadoch, kde by to pravdepodobne bolo aj vhodné a účelné,“ zhodnotil advokát Igor Ribár.

Ministerstvo pripomína, že trest prepadnutia majetku označil Ústavný súd za protiústavný ešte v roku 2023. „Nález bol vyhlásený v Zbierke zákonov SR dňa 20.10.2023, a teda od spomínaného dátumu stratili tieto ustanovenia účinnosť a prestali sa uplatňovať,“ informovala Škulová.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko