Britský premiér Keir Starmer podporuje snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa ukončiť vojnu, uviedol v pondelok (11. 8.) prostredníctvom svojho hovorcu. Je však podľa neho potrebné, aby sa do dohody o konci bojov zapojil aj Kyjev. Vladimir Putin a Trump sa majú stretnúť v piatok (15. 8.) na Aljaške. Výraznejší prielom sa však podľa expertov nedá očakávať.
„Nikdy nebudeme veriť Vladimirovi Putinovi. V rámci týchto rokovaní budeme podporovať Ukrajinu, prezidenta Trumpa a európske štáty,“ reagoval na nadchádzajúcu schôdzku Trumpa s Putinom Starmerov hovorca.
Kyjev sa obáva, že by sa mohli Trump s Putinom pokúsiť diktovať podmienky ukončenia vojny. „Akákoľvek mierová dohoda musí vzniknúť za účasti Ukrajiny a nesmie jej byť vnútená,“ reagoval hovorca britského premiéra.
„Nebudeme odmeňovať agresiu a spochybňovať zvrchovanosť. Ukrajina musí mať právo rozhodnúť o svojej vlastnej budúcnosti sama a my ju v tom budeme na každom kroku podporovať, „doplnil.
Experti prielom neočakávajú
Amerikanista a rektor Ostravskej univerzity Petr Kopecký od schôdzky zásadný prielom neočakáva. Možno si ho podľa neho ťažko predstaviť bez priamej účasti Ukrajiny a európskych krajín. Politológ Jakub Dopieralla z Univerzity Karlovej by za prelom považoval, ak by sa podarilo zorganizovať stretnutie Putina s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Dodal, že bez účasti Zelenského budú akékoľvek závery ťažko prijateľné tak pre Ukrajinu aj pre Európu. Trump sa podľa neho bude snažiť dosiahnuť zastavenie bojov, nebude však schopný dosiahnuť spravodlivé a trvalé riešenie konfliktu.
„Obaja prezidenti určite vedia, že schôdzku budú môcť domácemu publiku prezentovať ako úspech. Putin ukáže, že nie je izolovaný a počíta sa s ním. Trump môže vyložiť akýkoľvek posun ako úspech. Jeho voliči väčšinou neočakávajú hodnotovo orientovanú zahraničnú politiku, ale ocenia akýkoľvek krok vedúci k umlčaniu zbraní a úspore v štátnej kase,“ uviedol Kopecký.
„Prezident Trump sa určite bude snažiť, aby ideálnym výsledkom rokovania bola aspoň nejaká forma predbežnej dohody o prímerí medzi Ruskom a Ukrajinou,“ povedal Dopieralla. Či sa to môže podariť, je podľa neho veľmi diskutabilné.
„V tejto chvíli sa Spojené štáty snažia dohodnúť, aby sa na rokovaniach zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Putin stretnutie s ním dlhodobo odmieta s oficiálnym argumentom, že rokovania ešte dostatočne nepokročili. Ak by sa stretnutie Putina a Zelenského naozaj podarilo zorganizovať, bolo by to samo o sebe prelomom, „podotkol Dopieralla.
Konflikt je európsky problém
Trump podľa Kopeckého vníma riešenie konfliktu na Ukrajine ako de facto európsky problém, vrátane potreby navýšiť výdavky na obranu. „Aj preto nemôže byť z podobných rokovaní Európa úplne vylúčená,“ dodal.
„Ak dôjde k akejkoľvek dohode, členské štáty EÚ a európski členovia NATO ju následne budú musieť tiež prijať, preto by sa s nimi detaily prípadného mierového usporiadania mali minimálne konzultovať,“ uviedol Dopieralla.
Európski lídri sa podľa neho boja, že Trump môže potenciálne Rusku ponúknuť naozaj zásadné ústupky, napríklad v otázke územnej celistvosti Ukrajiny. „Čo je niečo, od čoho sa amerického prezidenta budú snažiť odradiť,“ doplnil.
Stretnutie na Aljaške je podľa expertov logickou voľbou, ide o miesto, kde k sebe majú obe krajiny najbližšie. „Zároveň ide o územie, ktoré si v roku 1867 USA kúpili od ruského impéria,“ poznamenal Kopecký.
„Na jednej strane je to z diplomatického hľadiska pre USA výhoda „domáceho ihriska“, na strane druhej to ale znamená zo strany USA dosť ústretový krok, vzhľadom na to, že Putin nebol na územie USA pozvaný už viac ako desať rokov,“ dodal Dopieralla.
