V Česku je systém zdravotníckej záchrannej služby už 22 rokov decentralizovaný. Prevádzku sanitiek majú na starosti jednotlivé kraje. Odborníci hodnotia delegovanie tejto služby na nižšie inštancie pozitívne. Prinieslo to vyššiu efektivitu, zlepšilo dojazdy a tiež sprehľadnilo financovanie.
Čo kraj, to vlastná záchranka. Ide o príspevkové organizácie zriadené krajom. Metodicky ich riadi ministerstvo zdravotníctva. Každá má vlastné logo, sanitky aj uniformy.
Ako fungujú záchranné služby v Česku, priblížila v relácii Správy redaktorka STVR Katarína Vítková:
„V Českej republike máme 14 krajských záchranných služieb. Každá poskytuje prednemocničné ošetrenie tak, aby bola na mieste udalosti vždy do 20 minút,“ priblížil hovorca českého ministerstva zdravotníctva Jan Řežábek.
„Výjazdy s prioritou číslo jeden s priamym ohrozením života, tak ich dosah máme do osem minút. To je v rámci sveta celosvetová špička,“ vysvetlil hovorca pražskej záchrannej zdravotnej služby Karel Kirs.
„Dojazdový čas nám ukladá dokument, ktorý sa nazýva plán plošného pokrytia, ktorý sa každé dva roky aktualizuje a ktorý nám ukladá, že naše výjazdové základne musia byť rozmiestnené tak, aby každý kút nášho kraja bol dosiahnuteľný do dvadsiatich minút,“ dodal hovorca.
Z 24 výjazdových základní ZZS v Prahe každodenne k pacientom vyráža 38 výjazdových skupín rôzneho typu.
Systém spočiatku kritizovali
Cena sanitky sa líši podľa typu vybavenia aj posádky. Príspevková organizácia ich vyberá v tendri podľa zákona o verejnom obstarávaní. Za víťaza tendra je v Česku zodpovedná niekoľkočlenná komisia, kde má zástupcu aj zriaďovateľ, v prípade Prahy magistrát.
„Sanitné vozy po samotnom vysúťažení spadajú do majetku kraja a následne ZZS je jeho prevádzkovateľom,“ informoval Kirs.
Systém záchrannej služby sa v Česku zásadne zmenil po vzniku krajov. Od 1. 1. 2003 služby prešli priamo pod nich.
„Tento systém bol spočiatku kritizovaný, že to nebude fungovať, že to kraje nezvládnu. Nakoniec sa ukázalo, že funguje úplne perfektne, pretože je decentralizovaný, prispôsobený miestnym podmienkam a zároveň je celkom jasne definovaná politická zodpovednosť,“ poznamenal politický komentátor Martin Schmarcz.
Platba za službu, na ktorej sa zo 60 percent podieľa kraj a zo 40 percent poisťovne, závisí od času stráveného výjazdom a od vzdialenosti. Systém úhrady tak poskytovateľa záchrannej služby paradoxne ekonomicky nepriamo motivuje k prevádzke čo najvyššieho počtu čo najdlhších zásahov s transportom na čo najväčšiu vzdialenosť.
