Americkí a ruskí vládni predstavitelia tento mesiac okrem rokovaní o mieri na Ukrajine diskutovali o viacerých energetických dohodách. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na päť zdrojov oboznámených s rozhovormi.
Tieto dohody navrhli ako stimuly, ktoré mali povzbudiť Kremeľ, aby súhlasil s mierom na Ukrajine, a zároveň prinútiť Washington zmierniť sankcie voči Rusku, uviedla agentúra.
Rusko je od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022 odrezané od väčšiny medzinárodných investícií do energetického sektora a nemôže uzatvárať veľké dohody kvôli sankciám.
Medzi témami bolo možné opätovné zapojenie spoločnosti Exxon Mobil do ropno-plynového projektu Sachalin-1 či nákupy amerických zariadení pre ruské LNG projekty, ako je Arctic LNG 2. Zvažoval sa aj nákup ruských jadrových ľadoborcov zo strany USA.
Snahy Trumpa o investičnú dohodu
Rokovania sa uskutočnili počas návštevy amerického vyslanca Steva Witkoffa v Moskve, kde sa stretol s Vladimirom Putinom a Kirillom Dmitrijevom. Diskusie sa riešili aj v Bielom dome s Donaldom Trumpom. Podľa jedného zo zdrojov Reuters sa o dohodách krátko hovorilo aj na samite na Aljaške 15. augusta.
Trump podľa zdrojov hľadá veľký „dohodársky“ úspech a súčasne hrozí Rusku ďalšími sankciami, ak mierové rokovania nepokročia. „Biely dom veľmi chcel po samite na Aljaške priniesť titulok o veľkej investičnej dohode,“ uviedol jeden zo zdrojov.
Exxon Mobil po invázii na Ukrajinu v roku 2022 odišiel z Ruska a jeho podiel v Sachaline-1 prevzal Kremeľ. Projekt Arctic LNG 2 je pod silnými sankciami, čo komplikuje export. Podľa jedného zo zdrojov sa Washington snaží presvedčiť Rusko, aby nakupovalo americké technológie namiesto čínskych, v snahe oslabiť vzťahy Moskvy s Pekingom.
Ako pripomína Reuters, Čína a Rusko vyhlásili „partnerstvo bez hraníc“ pár dní predtým, ako Putin vyslal vojakov na Ukrajinu. Prezident Si Ťin-pching sa s Putinom za posledné desaťročie stretol viac než 40-krát a Putin v posledných mesiacoch označil Čínu za spojenca.
