Súdna rada SR rešpektuje cieľ všeobecného záujmu, na základe ktorého môžu nastať výnimočné dôvody pre zníženie platov sudcov. Takéto opatrenie musí byť ale časovo obmedzené, primerané, proporčné a nesmie byť trvalé. Vyplýva to zo stanoviska rady, na ktorom sa uzniesla na svojom utorkovom (16. 9.) zasadnutí.
Týka sa návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií, ktorý schválila vláda SR.
Členka súdnej rady Dana Jelinková Dudzíková vyjadrila názor, že do materiálneho zabezpečenia sudcov sa zasahuje väčšou mierou ako do toho predstaviteľov zákonodarnej a výkonnej moci.
Svoje argumenty oprela o judikatúru Európskeho súdneho dvora. Z tej vyplýva, že v prípade hospodárskej alebo finančnej krízy sa do materiálneho zabezpečenia ústavných činiteľov, ktorí sú predstaviteľmi súdnej moci, zasahuje len vtedy, ak je toto opatrenie nevyhnutné a striktne primerané na dosiahnutie cieľa.
Rovnako nemá mať vplyv na primeranosť odmeňovania sudcov vo vzťahu k významu funkcií, ktoré vykonávajú.
Príjmy poslancov
Ďalší člen súdnej rady Peter Šamko poukázal na to, že v porovnaní s ostatnými ústavnými činiteľmi je jediný príjem sudcov práve ten z výkonu súdnictva. Myslí si, že v tomto prípade nie je nevyhnutné hýbať s hmotným zabezpečením sudcov.
Predstavitelia vládnej moci by podľa neho mali zobrať do úvahy, aké majú sudcovia postavenie, možnosti zdroju príjmu a tomu prispôsobovať aj svoje rozhodovanie. „Máme hypotéky, lízingy, deti, výdavky atď. Ale máme len jediný príjem na rozdiel napríklad od poslanca, ktorý je poslanec, zároveň starosta, advokát, je čokoľvek,“ demonštroval.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) oznámil minulý týždeň 22 opatrení, ktoré by mali priniesť spolu 2,7 miliardy eur.
Vláda balík, zatiaľ bez úspor jednotlivých ministerstiev, schválila 10. septembra. Navrhla ho parlamentu prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní už na aktuálnej schôdzi. Balík má priniesť aj zvýšenie progresivity zdanenia fyzických osôb.
K doterajším sadzbám 19 a 25 percent pribudnú s rastom príjmu fyzických osôb sadzby vo výške 30 a 35 percent. Ústavní činitelia zvýšia tieto sadzby o ďalších desať percentuálnych bodov, to znamená v rozpätí 29 a 45 percent.
