Štát nebude môcť pomoc s cenami energií pre domácnosti dotovať z eurofondov, vyplýva to zo stanoviska Európskej komisie (EK), ktoré sa podarilo získať portálu Euractiv. Na energopomoc teda pôjdu peniaze zo štátneho rozpočtu. Opozícia hovorí o zlyhaní ministerky Denisy Sakovej, analytik upozorňuje, že skutočnou adresnou pomocou by sme vedeli ušetriť stovky miliónov.
Domácnostiam, ktoré kúria plynom, vláda sľúbila približne 435 miliónov eur na pomoc s vysokými cenami. Premiér Robert Fico (Smer-SD) na začiatku tvrdil, že tieto peniaze využije z eurofondov. Po schválení energopomoci v parlamente minulý týždeň ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) pripustila, že sľúbených má len 17 miliónov na administratívu.
Ako rozhodla EK o využívaní eurofondov na energopomoc, priblížila v relácii Rádiožurnál redaktorka STVR Soňa Mačor Otajovičová:
„My sme dostali prísľub od predsedníčky Európskej komisie, že daná energopomoc môže byť uhradená aj prostredníctvom eurofondových peňazí a hlavne tam, kde nám v budúcom roku hrozí prepadnutie,“ avizovala Saková.
„Hľadáme spôsob, ako tieto peniaze podľa existujúcich pravidiel komisie môžeme minúť,“ dodala. Komisia však tvrdí, že podľa súčasných pravidiel nie je možné financovať dotácie na ceny energií z eurofondov.
Podľa Barbary Zmuškovej z portálu Euractiv nám však ponúkla alternatívy. „Peniaze sa dajú použiť napríklad na zatepľovanie budov, prípadne na budovanie obnoviteľných zdrojov. Dlhodobo podporia udržateľnosť energetiky v tejto krajine, ale nebude sa dať povedať, že Európska únia nám zaplatila dotácie za plyn,“ vysvetlila.
Čo na to analytik?
Poslanec Karol Galek (SaS) hovorí, že ministerstvo hospodárstva tak bude musieť zaťať ďalšiu stámiliónovú sekeru do štátneho rozpočtu. Už teraz podľa neho každá domácnosť musí na konsolidáciu prispieť sumou 700 eur.
„Pokiaľ bude energopomoc vo výške 400 miliónov, tak domácnosť dostane 200 eur. Sedemsto eur vám z jedného vačku ukradnú a do druhého vám dajú ‚žobračenku‘ za 200 eur,“ komentoval Galek.
Analytik Energieprotálu Radovan Potočár však vysvetľuje, že alternatívou môže byť prefinancovanie eurofondov na iné výdavky zo štátneho rozpočtu.
„Tým by sa mohli uvoľniť financie práve na energopomoc, ale opäť sa tým vyrieši len jeden rok a problém sa odsunie. Riešením, po ktorom môže teraz vláda siahnuť, je okresať svoj pôvodný zámer dotovať energie až pre 90 percent domácností a možno sa pokúsiť naozaj nastaviť pomoc adresne,“ zhodnotil Potočár.
Dopĺňa, že podľa analýzy Regulačného úradu či Eurostatu trpí energetickou chudobou menej ako desať percent domácností. Ak by sa vláda zamerala iba na ne, energopomoc by nás vyšla rádovo v desiatkach miliónoch eur.
Energopomoci sa v Správach venovala aj redaktorka Monika Hajko:
