Nobelovu cenu za literatúru za rok 2025 získal maďarský spisovateľ a scenárista László Krasznahorkai. Oznámila to vo štvrtok (9. 10.) popoludní Švédska akadémia. Ocenili ho „za jeho pôsobivé a vizionárske dielo, ktoré uprostred apokalyptického teroru potvrdzuje silu umenia“. Uviedla to akadémia vo vyhlásení zverejnenom na sieti X.
Jeho diela podľa webu BRAK-u charakterizuje okrem iného impozantná koncepcia, filozofický fundament a osobitý rozprávačský jazyk. Krasznahorkaia švédska porota označila za „významného autora epických diel v stredoeurópskej tradícii, ktorá siaha od Kafku po Thomasa Bernharda a vyznačuje sa absurditou a grotesknou prehnanosťou“.
Tento 71-ročný maďarský autor je známy najmä pre svoje diela Satanské tango (Sátántangó, 1985) a Melanchólia vzdoru (Az ellenállás melankóliája, 1989). Melanchólia vzdoru bola do angličtiny preložená v roku 1998. Na Krasznahorkaiov prvý román Satanské tango si anglicky hovoriaci čitatelia museli počkať až do roku 2012.
Za rok 2024 dostala Nobelovu cenu za literatúru Juhokórejčanka Han Kchang, ktorá sa v medzinárodnom meradle preslávila románom Vegetariánka.
V slovenčine mu vyšli tri diela
László Krasznahorkai sa narodil 5. januára 1954 v meste Gyula na juhovýchode Maďarska. Otec, ktorý dlho skrýval svoje židovské korene, bol právnik, matka úradníčka. Vyštudoval právo a neskôr maďarčinu a literatúru. Hneď po štúdiách sa dal na dráhu spisovateľa.
Jeho debutový román Satanské tango mal okamžitý úspech. Neskôr veľa cestoval a jeho skúsenosti z Mongolska a Číny sa premietli do kníh Az urgai fogoly (Väzeň z Urgy) a Rombolás és bánať az Ég alatt (Skaza a smútok pod nebom).
V slovenskom jazyku mu prostredníctvom vydavateľstva BRAK vyšli tri romány, Svet beží a Melanchólia vzdoru v preklade Gabriely Magovej a Satanské tango, ktorý preložila Tímea Beck.
Od roku 2015 je laureátom Medzinárodnej Man Bookerovej ceny, ktorú udeľujú raz za dva roky žijúcemu autorovi v oblasti beletrie publikovanej v anglickom jazyku. Toto ocenenie získal dosiaľ ako jediný Maďar.
Maďarský majster apokalypsy
Krasznahorkai je druhý maďarský držiteľ Nobelovej ceny za literatúru po Imrem Kertészovi, laureátovi z roku 2002. Niekedy je prirovnávaný k írskemu spisovateľovi Samuelovi Beckettovi i ruskému klasikovi Fjodorovi Dostojevskému.
Americká kritička Susan Sontagová ho označila za „maďarského majstra apokalypsy, ktorý vyvoláva porovnanie s Gogolom a Melvillom“.
Predsedníčka poroty Man Bookerovej ceny v roku 2015 o ňom pri odovzdávaní ceny povedala, že je to „vizionársky, mimoriadne výrečný autor, ktorý zachytáva štruktúru súčasnej existencie v scénach, ktoré sú desivé, neobvyklé, šokujúcim spôsobom komické a často úžasne krásne“.
Krasznahorkai patrí medzi kritikov súčasnej vlády Viktora Orbána. „Demokracia je krehká, najmä voči nevzdelaným masám vybaveným právami, a je viac ako smiešne, ako Orbán a jeho stúpenci hovoria o slávnej maďarskej histórii,“ povedal napríklad portálu hvg.hu tento rok vo februári.
„V Maďarsku nie je žiadna nádej, a to nielen kvôli Orbánovmu režimu.. 2000. Problém ale nie je len politický, ale aj spoločenský,“ dodal spisovateľ, ktorý je okrem Maďarska populárny najmä v Nemecku, kde mnoho rokov žil.
