Vláda chce budúci rok ušetriť na výdavkoch štátu viac ako 1,3 miliardy eur. Na chode ministerstiev a verejnej správy chce štát ušetriť 535 miliónov eur. Najviac, až 58 miliónov eur by mal podľa ministra financií Ladislava Kamenického (Smer-SD) ušetriť rezort dopravy.
O štyri milióny eur menej by malo budúci rok ušetriť ministerstvo školstva. Niečo menej ako 50 miliónov eur by mal ušetriť aj rezort vnútra. Niektoré rezorty, alebo aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) šetriť nebudú. Opozícia aj odborníci rozpočet kritizujú.
Štátny rozpočet by mal podľa návrhu ušetriť 160 miliónov eur na zmrazení platov vo verejnej správe, a ďalších 375 miliónov eur by mali zoškrtať samotné ministerstvá.
Rezort školstva bude aj v budúcom roku zvyšovať platy pedagógom. Šetriť sa podľa ministra školstva dá na administratíve aj na menších školách. Dôvodom je, že sú podľa NKÚ neefektívne.
„Je to jedna z oblastí, kde budeme racionalizovať. Ale ak si niekto predstavuje, že teraz zoberieme a zredukujeme, alebo zatvoríme školy a necháme deti na ulici, tak sa to robiť nedá,“ povedal minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD).
„Prečo práve strana Hlas si vybrala školstvo, na ktorom ide šetriť a nevybrala si ministerstvo vnútra? Prečo Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) robí predražené nákupy?“ pýtal sa líder opozičnej SaS Branislav Gröhling.
Minister vnútra vníma tieto nákupy ako opodstatnené. Nové zmluvy podľa neho pomôžu rezortu šetriť. „Ideme modernou cestou, že veľa vecí sa snažíme nahradiť aj z hľadiska digitalizácie, umelej inteligencie, čiže šetriť sa určite dá na prevádzke, na lepších zmluvách,“ reagoval Šutaj Eštok.
Návrhu štátneho rozpočtu sa v Správach venoval redaktor Boris Novotňák:
Šetrenie vďaka eurofondom
Rezort dopravy si šetrenie predstavuje vďaka väčšiemu využitiu eurofondov. „Financie zo štátneho rozpočtu využívame najmä na to, čo nie je možné financovať zo zdrojov Európskej únie,“ priblížil rezort dopravy v stanovisku.
Viac ako 30 miliónov eur má ušetriť aj rezort práce, ktorý je zodpovedný za vyplácanie sociálnych dávok a dôchodkov. Minister na nich nechce šetriť. „Aj na budúci rok sa bude prepúšťať a zoštíhľovať personálny aparát na ministerstve, ale tentokrát aj na úradoch práce. Práve delegujeme čísla do regiónov,“ uviedol minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD).
„Sú to tabuľky, papier znesie všetko. Nie je tam vôbec napísané, takže ja to šetrenie nepovažujem za reálne,“ povedal opozičný poslanec Marián Viskupič (SaS).
Vláda bude v piatok (10. 10.) o rozpočte diskutovať najskôr so zamestnávateľmi, odborármi a samosprávami. Neskôr ho bude aj schvaľovať. Zákon roka sa totiž musí dostať do parlamentu najneskôr do 15. októbra.
Komentár analytika
Časť z viac ako pol miliardy eur, ktoré štát ušetrí, podľa analytika Viliama Páleníka využije na zaplatenie pomoci s cenami energií pre domácnosti. Energopomoc bude podľa ministerstva hospodárstva stáť 435 miliónov eur. Tá sa podľa Európskej únie nesmie financovať z nevyužitých eurofondov.
„Ja osobne si myslím, že štátny rozpočet meškal aj preto, že si vláda chcela ujasniť, či energopomoc môže priamo financovať z eurofondov. Vieme, že nemôže a preto musela zvoliť akýsi plán B, že bude formálne energopomoc vo výške zhruba pol miliardy eur financovaná štátom, v tomto prípade ministerstvom hospodárstva,“ povedal analytik Páleník.
Dodal, že štátne rezorty sa budú snažiť svoje ďalšie výdavky platiť z eurofondov. „Peniaze, ktoré obrazne ušetria, presunú na ministerstvo hospodárstva. To vysvetľuje, prečo kapitola ministerstva hospodárstva výrazne narástla,“ skonštatoval.
