Na železničnej trase pri Jablonove nad Turňou sa stala nehoda, ktorá mohla dopadnúť fatálne. Aktuálne sa príčiny nešťastia vyšetrujú. Paralelne prebieha aj vyšetrovanie ministerstva dopravy, ktoré analyzuje okolnosti a navrhuje opatrenia na zvýšenie bezpečnosti.
Ondrej Matej z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo upozorňuje, že Slovensko v oblasti železničnej infraštruktúry zaostáva nielen za západom, ale aj za susednou Českou republikou.
„My sme sa nikdy nemali osamostatniť. Po viac ako 30 rokoch zjavne nevieme samostatne spravovať štát,“ vyhlásil Ondrej Matej nielen v súvislosti so stavom železničnej infraštruktúry na Slovensku.
Po nehode dvoch rýchlikov sa v médiách spomínala absencia tzv. odvratnej výhybky. Ondrej Matej však upozorňuje, že táto technológia by nehodu s veľkou pravdepodobnosťou aj tak neodvrátila. „Odvratná výhybka dokáže len zmierniť následky nehody, ale aj to nie je isté. Nezabráni jej,“ hovorí Matej.
Dodal, že na konkrétnom úseku, kde došlo k zrážke, sa síce nachádzajú výhybky, ale nie tie, ktoré by mali zásadný vplyv na bezpečnosť. Podľa neho je kľúčové počkať na výsledky vyšetrovania, pretože príčinou mohol byť rovnako ľudský faktor, ako aj technická porucha.
Pozrite si celý rozhovor o stave slovenských železničných tratí z relácie Aktuálne :24:
Trať naposledy upravovaná v 80. rokoch
Trať, na ktorej došlo k nehode, bola podľa Mateja naposledy zásadne upravovaná v 80. rokoch. Išlo však len o zvýšenie kapacity, nie komplexnú modernizáciu. „Tá trať sa nemodernizovala. Len sa v niektorých úsekoch zdvojkoľajila, aby mohla slúžiť ako náhradná,“ vysvetľuje Matej. Aj preto tam podľa neho stále chýba moderné zabezpečenie, ktoré je dnes už v iných krajinách bežné.
Jednou z hlavných tém je systém ETCS (jednotný európsky vlakový zabezpečovací systém), ktorý v západnej Európe aj v Česku slúži ako štandard bezpečnosti. „ETCS riadi dopravu automaticky a dokáže vlak spomaliť alebo zastaviť. Je to najmä o bezpečnosti, nielen o rýchlosti,“ upozorňuje odborník.
Na Slovensku je však ETCS zatiaľ nainštalovaný len na 204 kilometroch z celkových 1 630, ktoré by ho mali mať. Česká republika je v tomto smere výrazne ďalej. „My čakáme na veľké projekty z eurofondov, ktoré nevieme čerpať. Česi si povedali, že prioritou je bezpečnosť, a idú do toho aj z vlastného rozpočtu. My robíme pravý opak.“
Aj keď Slovensko má schválený dokument o prioritizácii dopravných projektov, nejde o záväzný plán. „Každý nový minister alebo riaditeľ ŽSR mení priority. A minister financií nemá žiadnu povinnosť to financovať,“ tvrdí Matej.
Výsledkom je chaos, neschopnosť čerpať peniaze z EÚ a neustále prepisovanie projektov. Zamýšľal sa, prečo sa Slovensko nepoučí z tých šikovnejších a asi múdrejších krajín.
Miliardy na zvýšenie bezpečnosti
Zatiaľ čo česká vláda minulý týždeň schválila historický nárast výdavkov na investície, Slovensko ide presne opačnou cestou. „Krátime prostriedky aj na odloženú údržbu. Upozorňujeme na to roky, že by sme sa mali učiť od múdrejších krajín, ale sme nepoučiteľní,“ hovorí Matej.
Podľa neho by sme potrebovali asi tri miliardy eur na zvýšenie bezpečnosti. Namiesto toho plánujeme „veľké“ modernizácie za 600 miliónov, pričom často neostávajú peniaze práve na zabezpečovacie systémy.
Jedným z najväčších problémov je podľa Mateja aj slovenský byrokratický aparát. „Máme predpisy, ktoré sú desaťnásobne komplikovanejšie ako v Nemecku. Každý sa vyjadruje ku každému projektu, mestská časť, obec, kraj. A potom sa čudujeme, že veci trvajú roky.“ Záverom Matej tvrdí, že ak Slovensko nezačne fungovať ako efektívny štát, situácia sa nezmení.
