Slováci patria medzi európske národy, ktoré sú menej spokojné so svojou finančnou situáciou. Vyplýva to z údajov, ktoré Eurostat zverejnil pred niekoľkými týždňami. Mnohí zápasia s riadením rodinného rozpočtu, nedostatočne si vytvárajú finančnú rezervu a investujú len čiastočne, prípadne vôbec.
Podľa analytičky WOOD & Company Evy Sadovskej na negatívne výsledky vplýva rekordné zdražovanie v krajine a s tým súvisiaci reálny pokles platov v rokoch 2022 a 2023.
„Situáciu nezlepšuje ani dlhodobo nízka finančná a investičná gramotnosť obyvateľov. Mnohí Slováci tak majú problém s riadením rodinného rozpočtu, nedostatočne si tvoria finančnú rezervu, zápasia s platením účtov či splácaním dlhov,“ doplnila.
Analytička zdôraznila, že mať finančnú rezervu je nevyhnutnosť. „Ide o tzv. peniaze po ruke, ktoré môžeme kedykoľvek použiť. Vo všeobecnosti sa odporúča vytvoriť si rezervu vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov,“ priblížila.
Pomôcť zlepšiť spokojnosť s finančnou situáciou by podľa nej mohlo napríklad efektívne zhodnocovanie finančných prostriedkov cez investovanie. „Mnohí Slováci však svoj investičný potenciál využívajú len čiastočne alebo vôbec,“ povedala Sadovská s tým, že brzdou môžu byť slabšie vedomosti ohľadom investícií.
„Index investičnej gramotnosti dosiahol vlani na Slovensku hodnotu 94,4. Išlo o najnižšiu úroveň za posledné štyri roky. Horšie sme na tom dlhodobo aj v porovnaní s Českom,“ skonštatovala analytička.
Mladí Slováci a seniori
Ukazovateľ finančnej spokojnosti patrí medzi subjektívne indikátory kvality života občanov krajín Európskej únie (EÚ), ktoré Eurostat zbiera v rámci prieskumu EU-SILC. Ľudia uvádzajú mieru spokojnosti so svojou finančnou situáciou na škále od 0 (veľmi nespokojný) do 10 (veľmi spokojný).
Slováci ohodnotili svoju finančnú situáciu v priemere na 5,8, čo je v porovnaní s európskym priemerom (6,6) menej. Väčšiu nespokojnosť vyjadrili ženy ako muži a v rámci vekových kategórií vyjadrili najväčšiu nespokojnosť mladí vo veku od 16 do 24 rokov a seniori. Spokojnejší so svojou finančnou situáciou sú Slováci s vyšším vzdelaním než tí s nižším.
Najspokojnejší so svojou finančnou situáciou sú Holanďania a Fíni (obe krajiny s hodnotou 7,6). Za nimi nasledovali Švédi (7,4) a Rakúšania (7,3). Najnižšie hodnotili svoju finančnú spokojnosť Bulhari (4,6), Gréci (5,3), Chorváti (5,7), Slováci (5,8), Maďari (6,0) a Lotyši (5,9).
Slovensko si v porovnaní s predchádzajúcim meraním finančnej spokojnosti z roku 2018 pohoršilo. Pred siedmimi rokmi krajina dosiahla úroveň 6,0.
