Hubárske chodníčky, lúky plné liečivých bylín, studničky a výhľady na hrebene Malých Karpát. To všetko láka turistov do dediny pod vrchom Vápenná. Malebná obec Sološnica patrí medzi najstaršie na Záhorí a okrem zaujímavej histórie ponúka unikátne prírodné zákutia.
Na severozápadných svahoch Malých Karpát nenájdete vinice, ale hlboké lesy a zelené lúky. O tom, že obec Sološnica bola oddávna dobrým miestom pre život, svedčia archeologické nálezy.
Čo ponúka Sološnica a jej okolie, priblížila v relácii Slovensko v obrazoch redaktorka STVR Monika Mannová:
„Archeologické výskumy na neďalekej Pohanskej dokazujú, že toto územie bolo osídlené už 700 rokov pred Kristom v dobe bronzovej. Aj zo Sološnice pochádzajú niektoré nálezy z tohto obdobia. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1342. Je to zaznamenané v cirkevných spisoch,“ informovala členka Ochranárskeho spolku Sološnica Marta Mikušová.
Vysvetlila, že názov obce Sološnica sa v maďarčine uvádza ako Széleskút – široká studňa. „Zrejme z tohto maďarského názvu sa aj vyvinul neskorší názov Sološnica,“ dodala.
Podľa Mikušovej však existuje iná legenda. „Hovorí o tom, že pôvod mena obce pochádza od slova soľ, pretože v neskorších análoch sa uvádza názov obce ako Sološ, z čoho sa neskôr príponami -nica vyvinul súčasný názov. A trošku tomu nasvedčuje aj to, že časť Chotára dodnes sa volá Slanisko,“ vysvetlila.
Spomienka na železnicu
História obce je úzko spätá aj s dejinami neďalekého Plaveckého hradu. Sološnica bola poddanskou obcou panstva a o jej významnom postavení svedčí aj fakt, že v krypte pod kostolom sú pochovaní tunajší šľachtici. V 16. storočí i majiteľ hradu Melichar Balassa. Od 17. storočia sa hrad a obec dostali do vlastníctva Pálfyovcov.
„Prevládalo tu poľnohospodárstvo. Okrem toho sa živili tkáčstvom, výrobou kožušín. Do polovice 20. storočia dokonca existovali v Chotári Sološnice aj vápenné pece, ktoré neskôr zanikli. A čo je dodnes zachované v obci – výroba dreveného náradia,“ poznamenala Mikušová.
Osobne si pamätá, keď ešte v dedine fungovala železnica. Vidlári, tak ich volali, posielali vlakom po celom Československu balíky vidiel a hrablí aj kosiská. „A ako zaujímavosť, zachoval sa aj obraz od akademického maliara Eduarda Majša z roku 1901, kde zachytáva práve túto výrobu dreveného náradia v tomto obraze,“ prezradila členka ochranárskeho spolku.
Na vychádzky do prírody si v Sološnici môžete vybrať medzi rovinou a kopcami, ihličnatými a listnatými lesmi.
„Na severozápadnej strane nášho chotára sa zase rozkladajú rozsiahle borovicové lesy, ktoré za Márie Terézie boli vysadené na pieskových dunách. Nad Sološnicou sa vypínajú dva kopce, akoby mali dedinu ochraňovať,“ podotkla Mikušová.
„Priamo nad dedinou sa vypína tretí najvyšší vrch Malých Karpát, Vápenná, pre nás zostane navždy Roštúnom, tak ju domáci voláme. Ten druhý to je Veľký Petrklín. A na obidvoch týchto kopcoch, na vrcholoch sú vďaka nadšencom a obetavým ľuďom z dediny funkčné rozhľadne, z ktorých sa otvárajú naozaj krásne výhľady na široké okolie,“ doplnila.
Nocovanie v prírode
Ak si plánujete pobyt v prírode užiť dlhšie, môžete bezplatne prenocovať v novučičkej, drevom voňajúcej útulni. Nadšenci a dobrovoľníci ju postavili na mieste bývalej lesnej tančiarne.
„Je v Sološníckej doline, ktorá je križovatkou turistických ciest. Je možné z tejto útulne vyrážať na rôzne výlety. Napríklad taký typ je, že prídete večer, prespíte a ráno vyjdete na Vápennú a stihnete východ slnka,“ ozrejmil autor projektu turistickej útulne Ľubomír Novák.
Podľa neho ju využívajú najmä diaľkoví turisti, ktorí absolvujú cestu hrdinov SNP. „Okrem toho ju nevyužívajú len oni, ale aj študenti gymnázií, ktorí tu chodia na výuku, ako prežiť v prírode,“ dodal Novák.
Radi však privítajú aj rodiny s deťmi. „Je to také sparťanské vybavenie, vždy je tam pitná voda, bicykel, ktorý je možné si požičať a ísť si kúpiť dole do potravín jedlo,“ poznamenal autor projektu.
Putovanie po horách prináša zážitok
Zážitkom je samotné putovanie po horách. Ukrývajú potoky, čistinky i rúbaniská. „Tým, že je táto oblasť bohatá na spodné vody, tak tu nájdete veľa turistických chodníkov, veľa pekných studničiek, z ktorých sa bez obáv môžete napiť,“ povedala členka Ochranárskeho spolku Sološnica Marta Mikušová.
Štátna prírodná rezervácia Roštún má rozlohu vyše 300 hektárov. Žije tu i veľa chránených druhov zvierat, napríklad muflón, výr skalný, sokol rároh. „Okrem Veľkej Vápennej sem patria bralá Malej Vápennej a skalnými útvarmi veľmi zaujímavá Čertova dolina,“ pripomenula Mikušová.
Okrem výstupu na vrcholce kopcov môžete v tejto lokalite vstúpiť aj do podzemia. „Máme tu viac jaskýň. Jedna je Plavecká jaskyňa, druhá je tzv. Haviareň pod Vápennou,“ vymenoval Novák.
Podľa Mikušovej sa k tejto jaskyni viažu „tri naj“ – najväčší podzemný priestor, najvyššie položená a najhlbšia jaskyňa Plaveckého krasu. Turistické značky vás zo Sološnice zavedú rôznymi smermi. Cez borovicové lesy až do Studienky, na trasách ktoré vedú do vrchov si môžete vybrať.
