Keď sa ozve zvuk drumble, mnohým z nás sa vybaví rázovitý slovenský folklór a možno aj známy film Pacho – hybský zbojník. Aj keď by sa mohlo zdať, že ide o typický slovenský nástroj, opak je pravdou. Tento drobný hudobný inštrument má svoje miesto na všetkých kontinentoch. Na Slovensku je doma už niekoľko storočí.
„Vraj drumble k nám kedysi priniesli Rómovia ako kováči. Mohli to priniesť aj Turci alebo Tatári, lebo ono sa to šírilo pravdepodobne z končín Mongolska a východných štátov. Prvé drumble boli vyrábané z dreva a hodilo sa na to palmové drevo alebo bambus,“ priblížil výrobca drumblí Peter Sobota.
Do Európy sa drumbľa dostala približne v 12. storočí. Nálezy potvrdzujú, že už v stredoveku bola obľúbeným ľudovým hudobným nástrojom aj u nás.
Výrobca drumblí Peter Sobota má starú drumbľu, ktorá má najmenej 300 rokov. „Hovorím teraz o rámiku, lebo lamelka časom skorodovala a odpadla. Kúpil som ju na Červenom Kameni na burze a zrepasoval som ju,“ povedal pán Sobota.
Popularita malého no zvučného nástroja dnes opäť rastie, a to aj vďaka popularizátorovi majstrovi Petrovi Sobotovi. Drumble prezentuje na rôznych podujatiach a vyše polstoročie ich aj sám vyrába.
„Drumbľa je vlastne jednoduchý ľudový hudobný nástroj. Základ nám tvorí štvorhranný materiál, oceľ plus pružná lamelka. Ten štvorhran vytvarujeme do hríbika. Vezmem pilník a vybrúsim drážku. Lamelka sa musí voľne pohybovať medzi tými nožičkami. Nesmie zapierať. Zohnem do takého tvaru písmena Z. Pritlačím a už by drumblička mala aj hrať,“ vysvetlil výrobca drumblí.
Pozrite si reportáž redaktorky Moniky Mannovej z relácie Slovensko v obrazoch:
Ako funguje drumbľa?
Telo drumble, ktorú pri hre držíme v prstoch, nemá vplyv na samotný zvuk. O tom rozhodujú voľne vibrujúce lamely.
„Drumbľa sa dá aj naladiť obrusovaním alebo výberom tvaru lamelky, jej hrúbka a šírka. Ladím v tónoch C, D, E, F, G. To sú základné a potom ladím aj basové drumble,“ priblížil Peter Sobota. Dodal, že to závisí od dĺžky drumble.
„Čím je dlhšia, tým je v nižších tónoch. Dá sa zahrať aj stupnica. Sila drumble nie je v tom, že do nej mlátite, ale práca ústami a dychom. Záleží na hráčovi, ako tá drumbľa znie, ako s ňou vie pracovať. Ale inač je to ozvena v ústach. Kto nemá zuby, nemá si ju o čo oprieť, taká drumbľa mu neznie,“ vysvetlil Peter Sobota. Chvenie sa podľa neho prenáša cez zuby.
Hranie na kráľovnej ľudových veselíc nie je také jednoduché ako to na prvý pohľad vyzerá. Peter Sobota má oporu a skvelú spolupracovníčku vo svojej manželke. Jeho drumble občas putujú i ďaleko za hranice Slovenska.
„Ľudia nás majú radi. Keď dôjdeme, tá drumbľa, keď na to človek brnkne, tak to upúta všade, ale najviac ma teší, keď si odo mňa niekto zoberie do cudziny. Tam je tá drumbľa vedená ako drumbľa zo Slovenska. Je to môj koníček. Na pivo nechodím, tak niečo musím robiť,“ povedal Peter Sobota.
