Aj niť dokáže rozpovedať príbeh, dokonca aj ten betlehemský o narodení Ježiša Krista. Vďaka majstrovstvu a šikovným rukám majsteriek paličkárok vznikol betlehem, aký na Slovensku nemá obdoby.
Paličkovaná čipka, to je trpezlivosť, presnosť a zmysel pre detail. Členky klubu Priadky zatúžili priblížiť toto umenie aj deťom. A tak vznikol nápad vytvoriť paličkovaný betlehem.
Toto veľkolepé dielo poteší najmenších svojou rozprávkovosťou, znalcov remesla nadchne a doslova im vyrazí dych. Obsahuje totiž všetky typy regionálnych slovenských paličkovaných čipiek.
„Chceli sme tým vzdať hold našim predchodkyniam, čipkárkam, celým generáciám, ktoré už po stáročia sa paličkovanej čipke na Slovensku venovali. Slovensko nemá len jednu čipku, ako je to zvykom napríklad v Belgicku. Na Slovensku máme toľko čipiek, že sa etnografovia zapotili, aby ich vôbec dokázali do dákych skupín zoradiť a rozdelili ich na 17 čipkárskych regiónov,“ priblížila vedúca Klubu paličkovanej čipky Priadky Oľga Sedláčková.
Každý región je podľa Oľgy Sedláčkovej charakteristický dostupnosťou materiálu, farebnosťou aj motívmi a technikami. „Aj svet uznáva rozmanitosť slovenskej čipky a je veľmi obdivovaná,“ dodala.
Paličkovanému betlehemu sa v relácii Slovensko v obrazoch venoval redaktor Michal Slanička:
Pomáhala aj moderná technika
Paličkovaný betlehem nie je len poctou čipkárskemu umeniu, ale aj remeslám, ktoré tvoria dušu nášho nehmotného kultúrneho dedičstva.
„Preto sme do scénok zakomponovali nielen samotnú scénu narodenia Pána, klaňania Troch kráľov, pastierov, adorujúcich občanov, detičky a starších ľudí, Chceli sme tam zakomponovať aj náš život na Slovensku. Preto tam máme skupinky figúrok, ktoré predstavujú jednotlivé činnosti, napríklad mlátenie obilia, vinohradníctvo či gazdovský dvor. Máme tam aj hudobnú skupinu s tanečníčkami a iné scénky,“ vysvetlila Oľga Sedláčková.
Paličkovaný betlehem vznikal nielen vďaka šikovným rukám a tradičnému remeslu, ale svoj diel práce vykonala aj moderná technika. Zuzana Ružovičová pripravila výtvarnú koncepciu na počítači, podľa ktorej čipkárky vytvárali jednotlivé figúrky.
„Postavičky, ktoré boli pre betlehem, sme si navrhli, že budú 3D postavičky, aby stáli. Väčšou výzvou boli nohavice pánov, lebo to som si nikdy nevedela predstaviť, že budem nohavice pánov paličkovať. Ale nakoniec sa nám to podarilo tak, že muži vedia tiež stáť,“ priblížila členka klubu Priadky Zuzana Ružovičová.
„Keď mám pravdu povedať, ja som čipku obdivovala od mladosti a mne sa to zapáčilo. Najmä to, že to budú 3D figúrky, že dá sa tam v podstate ukázať všetko,“ povedala ďalšia z členiek Priadok Rozália Durčatová.
„Najväčšou výzvou bola samotná Svätá rodina a celá scénka, pretože sme chceli aj použitím regionálnych čipiek a materiálov oddeliť duchovnú stránku veci. Preto je aj Svätá rodina paličkovaná tylovou čipkou, veľmi vzdušnou, vznešenou, bielou. A potom sme postupne pridávali na hustote a na farebnosti,“ vysvetlila Oľga Sedláčková.
Rozdielna atmosféra scén
Farební sú napríklad Traja králi. Ich vzory sú jemné a pletené tenšími niťami. Naopak, hrubšie nite a jednoduchšia paličkovaná technika dodávajú ľudovú bezprostrednosť klaňajúcim sa pastierom.
Aj vďaka týmto kontrastom dokáže pozorovateľ vnímať rozdielnu atmosféru jednotlivých scén betlehemu.
„Vybrala som si región Hont a rodinu, ktorá otec, mama a dcéra z vďačnosti nesú chlebík Ježiškovi a liečivé bylinky. No a druhá rodinka, tá pochádza z Nového Mesta. Ide o otca s dvojičkami, ktorí nesú Ježiškovi slamu, aby mu mohli postlať. Určite tam nesmie chýbať drotár, aby mali zastúpenie všetky remeslá. Aj drotárstvo v roku 2019 prijali do UNESCO,“ priblížila Rozália Durčatová.
„Ja som zhotovovala do tohto betlehemu päť anjelikov, čo sú za Svätou rodinou. Urobili sme ich paličkovanou čipkou tylovou. Ja keď som sa naučila paličkovať, tak táto čipka ma najviac oslovila, tak som si začala kresliť tieto vzory najskôr z čepcov mojej mami a z rukávcov z kroja. Keď sme sa rozhodli, že ideme urobiť tento betlehem, tak som si vybrala anjelikov, v ktorých som použila čipky z krojov mojej mami,“ uviedla členka klubu Priadky Zuzana Chovancová.
„Našim neskromným želaním je dotiahnuť tento náš betlehem do stovky, pretože momentálne obsahuje 80 figúrok,“ uviedla Oľga Sedláčková.
Členky klubu Priadky si stanovili odvážnu métu, veď jedna figúrka si vyžaduje približne päťdesiat hodín trpezlivej práce. No nech už bude výsledné číslo akékoľvek, šikovné paličkárky už dnes vytvorili dielo hodné obdivu.
