Podnosy, servisy, lekárenské nádoby či misy z kremnickej továrne na kameninu sa preslávili nielen v Uhorsku, ale po celom svete, od Severnej a Južnej Ameriky, cez Afriku, Áziu až po Blízky východ. Dekoratívna a pestrofarebná kamenina očarila aj keramikárku Danielu Hrmovú.
„Kremnická keramika je typická svojimi vzormi. Používali sa prevažne kvetinové, ovocné a listové motívy, ktoré buď maľovali, alebo ich modelovali. V období secesie vyrábali reliéfne taniere a väčšinou sa namáčali do hlinky, do engoby, a potom sa natierali a glazovali transparentnou glazúrou,“ hovorí.
Začiatok výroby kameniny v Kremnici sa spája s nálezom ložísk kameninovej hliny v neďalekej Dolnej Vsi. Bolo to v roku 1815. V polovici 19. storočia už mala fabrika v Kremnici cveng aj za hranicami Uhorska. Považovali ju za najlepšiu takmer na celom svete.
Továreň zanikla v roku 1956, 150-ročnú históriu pochovali svetová hospodárska kríza, druhá svetová vojna a nakoniec znárodnenie i nezáujem nových vlastníkov o výrobu kameniny.
„Kamenina je ílovitá hlina, do ktorej sa pridávajú prímesi, s ktorými sa navyšuje teplota výpalu. Páli sa od 1 200 až po 1 250 stupňov. Keď sa vypáli, má charakter kameňa. Preto je to kamenina, lebo je odolná, mrazuvzdorná a znáša teplotné šoky lepšie ako obyčajná hrnčiarina. Vyrába sa z toho úžitkový riad, ale aj dekoračný riad,“ pokračuje keramikárka.
Kremnická keramika vyštudovanej ekonómke doslova učarovala. Daniela Hrmová sa preto snaží obnoviť tradíciu výroby tejto vychýrenej kameniny.
„Inšpirovala som sa podľa knihy, ktorú vydala pani Solčániová. Zapáčila sa mi keramika, je taká atypická. Ľudia ani nevedia, že v Kremnici 150 rokov bola továreň. Pustila som sa do toho, začala som si študovať materiály okolo výroby. Samozrejme, veľmi mi pomáhajú zberatelia a domáci. Je tu veľmi veľa zberateľov keramiky,“ opisuje pani Daniela.
Výrobe keramiky sa v relácii Slovensko v obrazoch venovala redaktorka Zuzana Ševčíková:
Niekoľkodňová výroba
Keramikárka výrobky buď točí na kruhu, modeluje alebo odlieva. Inšpiruje sa vzorkovnicami z fabriky, ktoré má k dispozícii. Taniere v secesnom štýle sú viac dekoratívne ako úžitkové predmety. Ich tvary, farby a štýl ich predurčili skôr pre bohaté vrstvy na výzdobu interiérov. Výroba kameninového taniera trvá aj niekoľko dní. Pani Daniela si najskôr musí pripraviť formu na odlievanie.
„Najprv si vyrobím samotný secesný tanier, to znamená, že je plastický, reliéfny, ktorý potom odlejem. Vyrobím si prvú formu a z tej prvej formy si urobím sadrový prototyp. Z toho prototypu už môžem opakovane robiť ďalšie formy, ktoré už slúžia na samotné odlievanie. Forma na odlievanie nemôže byť ničím potretá, musí to byť čistá sadra, aby dobre nasiakla hlinu,“ vysvetľuje.
„Hlina sa používa tekutá. Je to riedka hlina, do ktorej sa pridávajú stekucovadlá, aby hlina nepraskla, aby sa rovnomerne rozložila vo forme. Keď je totiž taká veľká forma, je zložitejšie tanier vyrobiť. Preto sa musí nalievať cez jednu dieru, aby druhou vyšiel vzduch. Samotný odliaty tanier ešte opravujem, očistím. Potom už odliatok ide na prvý výpal, ktorý pálim na tisíc stupňov,“ dodáva.
Kremnická kamenina má dodnes svoju umelecko-technickú hodnotu, aj preto zdobí súkromné i múzejné zbierky. Táto takmer zabudnutá časť histórie žije vďaka Daniele Hrmovej. V každom novom kúsku tak dýcha aj zručnosť starých majstrov. Jej výrobky nesú označenie Regionálny produkt Pohronie.
