Čierna Hora je momentálne lídrom spomedzi uchádzačov o vstup do Európskej únie (EÚ) na západnom Balkáne. Brusel vyzdvihuje jej zahraničnú politiku. Prijatie do únijného klubu však závisí najmä od urýchlenia reforiem v oblasti súdnictva a právneho štátu. Podgoricu navštívi v utorok šéf diplomacie Juraj Blanár (Smer-SD).
Čierna Hora vidí budúcnosť v EÚ, nie čierne, ale naopak, jasne. Vstup do nej podporuje až 80 percent obyvateľov. Musí sa však popasovať s odvrátenou stranou malebnej krajiny. Malý štát sužuje veľká korupcia i organizovaný zločin. Nová legislatíva ale prináša ovocie.
„Je badateľný pokles počtu súdnych prípadov, teda ich nahromadenia. Vlani bolo o 20 percent menej prípadov než v predchádzajúcom roku, čo je výrazný pokrok,“ priblížila Nevenka Vuksanovićová z Centra pre demokraciu a ľudské práva.
Téme sa v Správach :24 venovala redaktorka Anna Síposová:
Zmeny v zákonoch však nemieria len na spodné prúdy zločinu, ale aj na najvyššie poschodia 20 ročného štátu. „Sledujeme otvorenie konaní proti organizovaným zločineckým skupinám a vysokej korupcii. Ide o ľudí, ktorí stáli na vrchole justície aj výkonnej moci,“ vysvetlil právnik Boris Marić.
Čierna Hora ponúka scenériu dovolenkového raja, je však aj križovatkou pašeráckych ciest, pre drogy, cigarety i peniaze. Teraz im ale čoraz viac krížia cestu nové reformy.
„To, že dnes vidíme konania voči ľuďom z rôznych sfér moci svedčí o tom, že už žijeme v inej spoločnosti, kde neexistujú nedotknuteľní a kde inštitúcie fungujú,“ uviedol minister spravodlivosti Bojan Božović.
Brusel i experti nasadenie i ťah na bránu Podgorice vítajú, pripomínajú však, že najťažšia fáza zápasu ešte len prichádza. „Máme veľa žalôb a stíhaných , ale málo rozsudkov. Na tie čakáme. Ale je isté, že nie všetky prípady sa skončia odsudzujúcim verdiktom,“ dodal právnik Marić. Čierna Hora by sa mohla stať členom EÚ najneskôr do roku 2030.
