Náhradné materstvo rozdeľuje spoločnosť. Niektorí v ňom vidia poslednú nádej pre neplodné páry, iní krutý biznis s bábätkami. U nás ho zakázali v ústave. Túžba po dieťati je však silnejšia ako paragrafy. Napriek tomu, že zákon hovorí nie, ľudia hľadajú cesty, ako ho obísť – za hranicami a v šedej zóne.
Náhradné materstvo, známe aj ako surogácia, je proces, keď lekári vložia do maternice náhradnej matky embryo z vajíčka a spermie biologických rodičov alebo z darovaných pohlavných buniek. Po pôrode si dieťa preberá pár, ktorý si jeho narodenie objednal.
„Náhradné materstvo znamená, že máme pár, ktorý je z nejakých dôvodov neplodný. Nemôžu mať vlastné deti. Je to taký inkubátor pre vynosenie dieťaťa páru, ktorý nemá šancu si to vynosiť sám,“ vysvetlil hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre reprodukčnú medicínu Martin Petrenko.
Pozrite si celý diel relácie v archíve STVR:
Komisár pre deti Jozef Mikloško potvrdil, že približne 20 percent párov má problém počať dieťa. „Je veľké množstvo psychologickej neplodnosti, že obidvaja sú zdraví a nevedia počať dieťa. Ale surogácia nie je riešenie,“ doplnil.
Odborník v oblasti sociálnej práce z OZ Návrat Marek Roháček vníma surogátne materstvo ako projekt. „Ako priemysel, ako niečo nie prirodzené,“ dodal.
„Rozmach náhradného materstva súvisí bezprostredne s tým, že asistovaná reprodukcia ako odbor medicíny patrí k tým najdynamickejšie sa vyvíjajúcim odborom medicíny a otvára netušené horizonty pre páry, ktoré ani nedúfali, že by mohli mať dieťa,“ uviedla sociologička Silvia Porubänová.
Ako sociologička vysvetlila, „ide o ľudí s medicínskymi obmedzeniami či o ľudí, ktorí prešli neúspešnými cyklami asistovanej reprodukcie“. Taktiež môže ísť o ľudí, ktorým dieťa neumožňuje mať absencia manželstva, sexuálna orientácia či vek.
Otec dieťaťa zo surogácie
„My sme sa rozhodli preto, lebo sme chceli mať dieťa, aj keď nie sme z pohľadu slovenskej legislatívy a slovenského zmýšľania plnohodnotná rodina, ale my sme to tak cítili. Žijem v Nórsku už 13 rokov, mám aj nórske občianstvo. To sme robili aj kvôli dieťaťu,“ prezradil otec dieťaťa zo surogácie.
„Surogátne materstvo tu nie je povolené, ale keď už máte dieťa, ktoré sa vám narodilo v zahraničí a prídete s ním do Nórska, tak adopcia nie je problém,“ dodal.
Opísal, ako sa k náhradnej matke dostali. Zverejnili inzerát, v ktorom priblížili svoju situáciu. Nakoniec sa im ozvala žena, ktorá dlhodobo žije v Čechách. „Povedala, že bola náhradná matka jeden raz pre heterosexuálny pár,“ objasnil.
Na Slovensku surogácia legálna nikdy nebola. Zákaz náhradného materstva sa v septembri minulého roka dostal do novely ústavy spolu s ustanovením, že Slovenská republika uznáva len dve pohlavia.
„My sme nikdy nemali na Slovensku povolenú surogáciu. Takže je to v podstate možno taká demonštrácia toho, alebo ukázanie toho, že ako to máme na Slovensku,“ uviedol advokát Milan Ficek.
Ozrejmil, že u nás platí zásada, že matkou je osoba, ktorá dieťa porodila. „Pokiaľ by ste chceli, aby vám iná žena vynosila dieťa, tak akúkoľvek dohodu, ktorú by ste uzatvorili s takouto ženou, by bola neplatná,“ podotkol.
Čo na to odborníci?
Pre sociologičku Porubänovú je v 21. storočí dôležité pochopiť a vcítiť sa do toho, že „absolútne odvekou túžbou človeka je zanechať po sebe potomstvo“.
„Žena príde o maternicu, rakovina krčka maternice, myómy, nezhubné nádory na maternici. Ona sama už nemôže vynosiť dieťa. Ďalší dôvod je, existuje taký zložitý syndróm, volá sa Mayer Rokitansky Kuster Hauserov syndróm. Sú to geneticky normálne ženy, akurát majú problém, že sa im nevyvinula maternica,“ vymenoval Petrenko.
Komisár pre deti s pármi, ktoré deti mať nemôžu, súcití, no surogátne materstvo nepovažuje za riešenie. Odporúča iné cesty, akými sú napríklad adopcia. O adopciu mal záujem aj otec dieťaťa zo surogácie.
„Len problém je ten, že v Nórsku sa adoptuje veľmi málo detí. Deti, ktoré sú odobrané z rodín, sa umiestňujú do biologických rodín k príbuzným,“ poznamenal.
Aj keď je surogácia na Slovensku zakázaná, nie je trestná. „Ale akonáhle by to bolo napríklad za peniaze, koliduje to s dvoma trestnými skutkami v našom trestnom zákone. Je to jednak obchodovanie s ľuďmi, a potom máme zverenie dieťaťa do moci iného,“ upozornil advokát Ficek.
„Ministerstvo spravodlivosti v súčasnosti nemá vedomosť o ďalšej legislatívnej úprave a rovnako tak ani neeviduje ďalšie požiadavky na uvádzané zmeny v trestnom zákone,“ informovala hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Barbora Škulová.
Našli sme náhradnú matku
Okrem Slovenska je surogácia zakázaná aj vo Francúzsku, Nemecku, Švajčiarsku, Španielsku, Rakúsku či Nórsku. V Taliansku ide dokonca o trestný čin. Surogácia je legálna v niektorých štátoch USA alebo na Ukrajine.
V Grécku, Spojenom kráľovstve či Belgicku je povolená len tzv. altruistická surogácia, teda bez finančnej odmeny pre náhradnú matku.
Štáty ako Česká republika sa nachádzajú v tzv. „šedej zóne“ – surogácia tam nie je zakázaná, no chýba jej jasný legislatívny rámec. Náhradná matka si nesmie za vynosenie dieťaťa nechať zaplatiť, inak by išlo o trestný čin.
Aká je však realita? Na sociálnej sieti sme zverejnili inzerát, že hľadáme náhradnú matku, vycestovali sme do Českej republiky, aby sme zistili, aké majú požiadavky a motivácie. Ako prvá na náš inzerát zareagovala mladá Slovenka, ktorá žije s priateľom a s dcérou neďaleko česko-nemeckých hraníc. V čase nášho stretnutia už čakala bábätko pre iný pár.
Pozrite si, ako sme našli náhradnú matku:
Pre Reportérov povedala, že surogáciu berie „úplne normálne“. „Veď to nie je moje dieťa, ja to len vynosím,“ skonštatovala. Prezradila, že sa mu nezvykne ani prihovárať. Za surogáciu chcela dva milióny českých korún. „Tá suma je čisto pre nju. Plus ten človek zabezpečuje ostatné veci,“ doplnil priateľ náhradnej matky.
Vyžaduje vitamíny, lieky a „záleží na nás, ako chceme, aby sa stravovala“. Advokát Ficek poukázal, že práve tento prípad by bol na Slovensku trestný.
„Matka to berie, že ja som chladnička, to trochu expresívne hovorím, a to dieťa u mňa je vlastne len na dočasný pobyt, ako v úschovni, a to dieťa nesmierne trpí,“ reagoval Mikloško s tým, že táto cesta je mimoriadne neetická a zo ženy sa robí obchod.
Keď dieťa nakoniec nechcel nikto
Druhá náhradná matka, s ktorou sme sa stretli, má 35 rokov a jej finančná predstava bola o polovicu nižšia ako v prvom prípade. Vynosila už tri cudzie deti, jedno z toho aj slovenskému páru. Doma má tri vlastné deti.
„Neviem si predstaviť, že by som ich nemala, hoci ma štvú. Teraz mám dvoch puberťákov, takže to je masaker. Ale neviem si predstaviť, že by som ich nemala alebo, že by som ich nemohla mať. Takže asi pomôcť niekomu, aby bol tiež takýto šťastný,“ povedala o svojej motivácii náhradná matka.
„Možno je to aj spôsob, ako dať svojmu životu zmysel, význam, presah, spôsob, ako urobiť niečo pre iných ľudí. Toto by som vôbec nepodceňovala,“ pripomenula Porubänová.
Odborník na reprodukčnú medicínu Petrenko opísal „nepríjemný“ prípad, keď sa náhradnej matke narodilo dieťa s genetickým poškodením. Nechcela ho nakoniec ani náhradná matka, ani pár, ktorý si vynosenie dieťaťa vyžiadal. „Takže boli z toho samozrejme také všelijaké vyšetrovania a právnické spory. No a nakoniec dieťa skončilo v ústave pre takéto detičky,“ poznamenal.
Mikloško upozornil aj na separačný syndróm. „Buď sa k nemu matka pripúta, správa sa ako normálna matka. V tej chvíli to dieťa je šťastné v maternici, ale potom príde jeden prudký separačný syndróm, ktorý môže skončiť veľmi zle,“ uviedol.
Náhradná matka priblížila, že dieťaťa sa vzdáva hneď po pôrode. Po šestonedelí ide na súd.
Matky plnia inštrukcie
Krajinou, kde Slováci absolvujú proces surogácie, je aj Ukrajina. Podľa advokáta Ficeka je naša susedná krajina známa takouto turistikou, prichádzajú tam dokonca páry zo Spojených štátov.
„Tam majú kliniky, ktoré sa týmto zaoberajú a ktoré to berú ako komerčnú záležitosť, čo už sa ja na to dívam skepticky, nevidím to ako dobrú vec,“ zhodnotil Petrenko. Aj na ukrajinskej klinike sme sa predstavili ako záujemcovia o bábätko vynosené náhradnou matkou.
„Viete prečo surogátne matky a darkyne vajíčok majú veľký reprodukčný úspech? Viete prečo? Oni nerozmýšľajú, oni len plnia inštrukcie. Pretože tento program je stopercentne technologický. Ak táto darkyňa vajíčok nedala dobré, vezmeme ďalšiu,“ povedal nám zástupca ukrajinskej reprodukčnej kliniky.
Rozhovoru s klinikou na Ukrajine:
Balíček u nich stojí 65-tisíc eur. Ak si chcú žiadatelia vybrať pohlavie, existujú na to programy „Guarantee Advanced“ alebo „Deluxe Advanced“. Podľa odborníka na reprodukčnú medicínu Petrenka to takto nefunguje.
Pred zástupcami kliniky sme vystupovali ako 40-ročný nezosobášený pár, ktorý nemá za sebou žiadne neúspešné oplodnenia. O surogáciu z darovaného vajíčka sa zaujíma len z dôvodu veku. Na Ukrajine vystavia dieťaťu rodný list, kde sú ako rodičia zapísaní muž a žena, ktorí si dieťa objednali.
Prípad dieťaťa náhradnej matky
„Keď niečo je zlé a ja to zakážem, tak to, že to budú ľudia obchádzať, je bohužiaľ ľudský rod. Dnes existuje Casablanca Declaration, to je veľké medzinárodné hnutie, ktoré bojuje za celosvetový zákaz,“ poznamenal Mikloško.
Tvárou tohto hnutia je Olivia Maurel, ktorú porodila náhradná mama. „Cítila som, že tam boli veľké rozdiely medzi mnou a mojou mamou, a že medzi nami nebolo emočné puto. Žena, ktorá ma vychovala, starala sa, bola milá, urobila by všetko správne, ale cítila som tam emocionálnu priepasť. Cítila som, že mi na začiatku môjho príbehu niečo chýba,“ opísala.
„Keď nepoznáte svoje základy, neviete stavať sám seba ako človeka, ako stabilného dospelého človeka. Áno, išla som do drog, áno, išla som do alkoholu, pokúsila som sa o samovraždu, niekoľkokrát,“ priznala Maurel.
Toto je príbeh ženy, ktorá sa narodila náhradnej matke. Vplyvom surogácie na psychiku sa venovali aj vedecké štúdie a výskumy. Podľa profesorky Susan Golombok z univerzity v Cambridge deti narodené zo surogácie majú rovnako dobré psychické zdravie, vzťahy a vývin ako deti z tradičných rodín. No vykazujú menšiu pozitivitu vo vzťahu k matke.
Ďalšia anglická štúdia tvrdí, že surogátne matky nevnímajú tento proces ako stratu dieťaťa, ale ako pomoc. Podľa izraelského výskumu sa surogátne mamy necítia ako matky dieťaťa, ale nositeľky tehotenstva. Kritici náhradného materstva však tvrdia, že táto oblasť nie je dostatočne vedecky prebádaná a výsledky štúdií spochybňujú malými vzorkami respondentov.
