Súčasnému prezidentovi Frankovi-Walterovi Steinmeierovi končí mandát 18. marca budúceho roka a jeho nástupca musí byť známy najneskôr 30 dní vopred.

Špekuluje sa, že by sa po prvý raz hlavou štátu mohla stať žena. Hovorí sa o rade mien, jedna z najvýraznejších nemeckých političiek posledných rokov, bývalá kancelárka Angela Merkelová, už ale vylúčila, že by kandidovala. Isté tak je teraz len to, že budúca hlava štátu nebude úradovať v zámku Bellevue ako tá súčasná.

V Nemecku sa prezident nevolí priamo, vyberá ho špeciálne grémium, takzvané Spolkové zhromaždenie. Jeho členmi sú poslanci Spolkového snemu a rovnaký počet zástupcov vyslaných šestnástimi spolkovými krajinami. Poslancov je teraz 630, budúceho nemeckého prezidenta tak bude mať právo voliť 1 260 ľudí.

Už vlani v auguste naznačil kancelár Friedrich Merz, že by budúcou hlavou štátu mohla byť žena. Doteraz zastávali najvyšší úrad v štáte len muži. Od založenia Spolkovej republiky Nemecko v roku 1949 ich bolo 12. Merz vlani pri príležitosti dňa otvorených dverí nemeckých vládnych úradov povedal, že si „dokáže predstaviť“ ženu v najvyššej ústavnej funkcii a že „by to bolo dobre“.

Ženy sa v Nemecku dokázali presadiť aj v najvyššej politike. Julia Klöcknerová je teraz predsedníčkou Spolkového snemu a zastáva tak druhú najvyššiu ústavnú funkciu. Pred ňou viedla poslancov aj žena – súčasná ministerka práce a sociálnych vecí Bärbel Basová. Šestnásť rokov – od roku 2005 do roku 2021 – zastávala funkciu predsedníčky vlády Angela Merkelová.

Práve o Merkelovej sa špekuluje ako o možnej kandidátke na prezidentku. Do kariet by jej hrala veľká obľuba u verejnosti, ale aj to, že podľa koaličnej dohody by mal prezidentský úrad pripadnúť niekomu z konzervatívnej únie CDU / CSU. Steinmeier, ktorý zastáva teraz funkciu už druhé volebné obdobie, je sociálny demokrat (SPD).

Proti kandidatúre bývalej kancelárky hovorí okrem iného jej napäté vzťahy s kancelárom Merzom. Opakovane kritizovala niektoré jeho kroky, napríklad sprísňovanie migračnej politiky. Samotná Merkelová pritom minulý týždeň uviedla, že kandidovať nemieni. Vyhlásením reagovala na článok bulvárneho listu Bild, podľa ktorého sa medzi jej kresťanskými demokratmi šíria zvesti, že chcú Merkelovú na prezidentku navrhnúť zelení.

Podľa nemeckých médií je najvážnejšou kandidátkou súčasná ministerka pre vzdelanie, rodinu, seniorov, ženy a mládež Karin Prienová, ktorá je zároveň podpredsedníčkou Merzovej Kresťanskodemokratickej únie (CDU).

Nárok by si ale na prezidentskú funkciu mohla robiť aj sesterská bavorská Kresťansko-sociálna únia (CSU), ktorá by mohla navrhnúť predsedníčku Bavorského krajinského snemu Ilsu Aignerovú.

Okrem týchto dvoch mien sa opakovane špekulovalo aj o predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, bývalej predsedníčke CDU Annegret Krampovej-Karrenbauerovej či súčasnej predsedníčke Spolkového snemu Klöcknerovej.

V posledných dňoch sa v nemeckých médiách objavilo ako možný dátum voľby 14. februára 2027. Podľa niektorých by sa však voľba mohla konať o niečo skôr, pretože by termín v polovici februára kolidoval s konaním Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.

Isté je v súčasnosti len jediné: Budúci prezident či prezidentka nebudú úradovať v tradičnom sídle nemeckej hlavy štátu, na zámku Bellevue v Berlíne. Klasicistický palác čaká niekoľkoročná rekonštrukcia, v marci sa prezidentská kancelária začne sťahovať do náhradnej budovy. Už súčasný prezident Steinmeier tak bude zahraničné návštevy prijímať v kancelárskej budove, ktorá vyrástla na brehu Sprévy blízko hlavnej vlakovej stanice. (ČTK)