Sexuálne obťažovanie na pracovisku je realitou pre mnohých ľudí na Slovensku. Podľa zakladateľky projektu SOS Simony Šimovičovej z Občianskeho združenia Ženský algoritmus ho zažila každá druhá žena. Prípady nahlási len každá štvrtá obeť.
„Dokonca až 77 percent žien sexuálne obťažovanie zažilo opakovane. V Ženskom algoritme dlhodobo pracujeme so ženami najmä v oblasti IT sektora,“ ozrejmila Šimovičová.
Mnohé z prípadov končia odchodom z pracoviska. „Čo je strata nielen pre ženy – je to psychická ujma, často prichádzajú aj o finančnú nezávislosť, ale aj pre firmy, pretože prichádzajú o talenty,“ poznamenala Šimovičová s tým, že takéto prípady narúšajú aj reputáciu spoločnosti.
Pozrite si rozhovor so Simonou Šimovičovou, ktorá v relácii Správy :24 hovorila o sexuálnom obťažovaní na pracovisku:
Dotknuté ženy spočiatku nevedia pomenovať, čo je a kedy sa začína obťažovanie. Šimovičová vysvetlila, že platí jedno základné pravidlo: „Ak je správanie pre jednu stranu napríklad nevítané, nepríjemné alebo narúša jej dôstojnosť, už nejde o kolegiálnosť.“
Podotkla však zároveň, že dotknutá osoba nemusí hneď vedieť určiť, či už ide o problém, alebo len o nevhodné správanie.
„Tu je naozaj dôležité povedať, že často sa nám sexuálne obťažovanie spája práve s fyzickým obťažovaním, ale má mnoho podôb, napríklad neverbálne, ktoré môžu byť späté s gestami, pohľadmi, ktoré sú nám nepríjemné. Verbálne – rôzne poznámky, ktoré sa často skrývajú napríklad do vtipov,“ priblížila zakladateľka projektu SOS.
Upozornila pritom, že narastajú prípady digitálneho sexuálneho obťažovania. „Čiže posielanie rôznych nevhodných správ alebo žiadosť o intímne fotografie alebo zasielanie takýchto fotografií,“ dodala.
Takéto prípady podľa nej nahlási len každá štvrtá obeť. Šimovičová ako dôvody uviedla obavy z možných následkov. Nejde pritom len o stratu práce, ale aj o obavy z toho, že situáciu bude okolie zľahčovať alebo to na pracovisku zhorší vzťahy. Obete sa tiež boja toho, že sa v konečnom dôsledku nič nezmení.
„Zaujímavá a veľmi alarmujúca štatistika je, že až 40 percent obťažovania je vykonané v spojitosti mocenských vzťahov, čiže často je v roli aktéra práve osoba, ktorá je nadriadená – šéf, tímlíder a podobne,“ uviedla Šimovičová.
Čo môžu obete spraviť?
O univerzálnom prvom kroku, ako a kedy začať konať, je podľa zakladateľky projektu SOS náročné hovoriť. Ako ukázal ich prieskum, až 45 percent ľudí spočiatku problém nevie pomenovať.
„Tým prvým, najdôležitejším krokom, je za mňa dôverovať svojim pocitom. Čiže ak vám niečo je nepríjemné alebo sa cítite tak, že sa prekračuje hranica, je to pre vás dôležitý signál,“ ozrejmila Šimovičová.
„Ak je to len trochu bezpečné, môže pomôcť, ak hranicu pomenujete, ak pomenujete situáciu a to, čo sa deje. Často pomôže aj to, alebo možno len naznačenie, že toto mi nie je príjemné, toto nebolo vtipné, nechcem, aby sa to opakovalo,“ dodala.
Dobré je podľa nej, ak má obeť vo firme „spojenca“, ktorému sa môže s problémom zdôveriť. „A ak sa to opakuje, tak veľmi odporúčam, aby si daná osoba to, čo sa deje, zaznamenávala. Čiže zbierala si dôkazy, spísala si, čo sa stalo, kedy sa to stalo a kto tam bol prítomný a kto bol zároveň aktérom,“ odporučila.
Projekt SOS
Simona Šimovičová z Občianskeho združenia Ženský algoritmus preto založila projekt SOS, ktorý pomáha vytvárať bezpečnejšie prostredie na pracoviskách.
Ako vysvetlila, SOS znamená Speak Out Safely (prehovor bezpečne) a ide o iniciatívu, ktorá má pomôcť znížiť výskyt sexuálneho obťažovania na pracoviskách. Podotkla, že nejde len o osvetu, ale o konkrétne nástroje pre firmy.
„Nástroje sú určené primárne ľuďom, ktorí sú na pozíciách, kde majú možnosť ovplyvniť procesy, ktoré sa dejú a firemnú kultúru. Teda napríklad osoby vo vedúcich pozíciách či na HR oddeleniach. Zároveň je určený aj pre jednotlivcov, pre všetkých tých, ktorých táto téma zaujíma a ktorým na nej záleží,“ vysvetlila.
Pripomenula, že zmena neprichádza len od vedenia, ale aj „zdola“ – od kolegov a kolegýň, ktorí sa rozhodli nastaviť hranice.
