Konflikt na Ukrajine obnažil limity i silu medzinárodných inštitúcií, uviedol odborník Zdeněk Kříž z Fakulty sociálnych štúdií brnianskej Masarykovej univerzity. Napríklad NATO podľa neho preukázalo značnú mieru jednoty a schopnosť rýchlej adaptácie.
Kříž, ktorý sa špecializuje na medzinárodné bezpečnostné organizácie a bezpečnostnú politiku, to povedal ČTK k štvorročnému výročiu začatia konfliktu.
Paralyzovaná OSN, jednotné NATO
Rusko Ukrajinu vojensky napadlo 24. februára 2022. „OSN sa ukázala ako prakticky paralyzovaná v situácii, keď je agresorom stály člen Bezpečnostnej rady. To nie je nič nové. Rovnako paralyzovaná bola Bezpečnostná rada OSN v prípade americkej invázie do Iraku v roku 2003,“ uviedol Kříž.
Naopak, NATO, aj napriek prekážkam kladeným Američanmi, preukázalo podľa Kříža značnú mieru jednoty a schopnosť rýchlej adaptácie. Posilnenie východného krídla, vstup Fínska a Švédska či zvýšenie obranných rozpočtov členských štátov podľa neho predstavujú štrukturálne zmeny.
Európska únia podľa Kříža prekvapila rozsiahlymi sankčnými balíčkami a finančnou i vojenskou podporou Ukrajiny. „Pred ruskou agresiou by si nikto súdny nevsadil na to, že Ukrajina nakoniec dostane takú rozsiahlu podporu. Že je to málo vo vzťahu k ukrajinským potrebám, je iný problém,“ uviedol Kříž.
Zároveň sa podľa neho ukázalo, že aliančná obrana je dôveryhodná predovšetkým vďaka americkým kapacitám. Európa síce deklaruje snahu o väčšiu strategickú autonómiu, ale praktické zavedenie je zatiaľ nerovnomerné.
„Po viac ako dvoch desaťročiach, keď sa európske štáty sústredili na budovanie expedičných síl k protipovstaleckým operáciám podľa amerických požiadaviek a potrieb a v neposlednom rade aj na vyberanie mierových dividend, kapacity na vedenie vojny proti rovnako schopnému protivníkovi chýbajú. A našťastie chýba aj ten rovnako schopný protivník, pretože Rusko ukazuje na Ukrajine, že ním nie je,“ uviedol Kříž.
Kolektívna obrana ako prevencia
V širšom zmysle podľa neho konflikt potvrdil, že kolektívna obrana funguje ako prevencia, nie ako nástroj spätnej nápravy. Ukrajina mimo NATO podľa Kříža platí cenu za absenciu formálnych bezpečnostných garancií.
Poukázal na to, že Rusko po konci studenej vojny napadlo len tie štáty, ktoré do NATO nestihli vstúpiť. „Nedostatočné rozšírenie NATO vytvorilo štrukturálne podmienky pre túto krízu,“ uviedol Kříž.
Vojna na Ukrajine tiež podľa neho urýchľuje odpútavanie sa Európy od USA, hoci sa väčšina európskych politikov podľa Kříža boja veci takto nazvať.
„Z uhla pohľadu EÚ to nemusí byť problém. EÚ nie je štátom v klasickom slova zmysle. Ako entita sui generis (svojho druhu, teda nejde o klasický štát, pozn. red.) nemá globálne záujmy a záväzky, ako ich majú USA. Úlohou Európanov v nadchádzajúcich desaťročiach je zadržiavať vojensky, ekonomicky, technologicky a demograficky upadajúce Rusko a dohliadať na pomery v Stredomorí. Na oboje má EÚ kapacít viac ako dosť,“ uviedol Kříž.
