Rusko napadlo Ukrajinu 24. februára pred štyrmi rokmi. V tom čase však Európa ešte váhala, pochybovala a mnohé krajiny sa báli túto možnosť priznať nahlas.
Pripomeňme si, ako európski lídri vnímali hrozbu vojny, čomu verili a v čo dúfali. Aj Slovensko vtedy váhalo hovoriť o vojne otvorene. Zaujatí vnútropolitickými hádkami sme považovali varovania za prehnané, dúfajúc, že realita ustúpi našim želaniam nevidieť jej dôsledky.
„V októbri 2021 som sa stretol s Avril Hainesovou, šéfkou koordinácie amerických spravodajských služieb. Odovzdala nám celý balík informácií, ktoré svedčili o tom, že Rusi sa pripravujú na útok,“ vyhlásil vtedajší predseda poľskej vlády Mateusz Morawiecki.
„Všetci sme chceli veriť, že sa to nestane,“ povedal vtedajší premiér Slovenskej republiky Eduard Heger.
Ráno 24. februára 2022 sa Európa zobudila do vojny. Jej signály prichádzali už oveľa skôr, no nik ich nechcel vidieť. Na hraniciach Ukrajiny sa hromadili tanky, v diplomatických salónoch rástla nervozita, v telefónoch lídrov vibrovali vety, ktorým už nik neveril. Putin svoju vojnu niesol v sebe, Európa vyznávala vieru v mier. Na jednej strane ilúzia racionality, na druhej logika impéria.
„Naďalej vnímame diplomaciu ako najlepšiu cestu vpred. Keďže Rusko pokračuje v zhromažďovaní svojich síl okolo Ukrajiny, sme pripravení na všetko,“ uviedol Joe Biden, ktorý bol v tom čase prezidentom Spojených štátov.
„Nemôžeme a nebudeme odvracať oči,“ vyhlásil vtedajší britský premiér Boris Johnson.
„Moja návšteva je čiastočne mierovou misiou. Chcem vás ubezpečiť, že ani jeden líder krajín Európskej únie si neželá vojnu,“ povedal v tom čase maďarský premiér Viktor Orbán.
Výročie vypuknutia vojny na Ukrajine bolo v relácii Reportéri témou reportáže redaktora Juraja Mravca. Pozrite si ju v našom archíve.
„Máme dôkazy o tom, že Rusko pripravuje rozšírenie svojej vojenskej prítomnosti v Bielorusku na viac ako 30-tisíc vojakov. Jednotky tak budú začiatkom februára menej ako dve hodiny severne od Kyjeva,“ informovala vtedy veľvyslankyňa USA v OSN Linda Thomas-Greenfield.
„Diskusie o hrozbe vojny sú samé o sebe provokatívne. Ako by ste chceli, aby sa stali realitou. A to aj napriek tomu, že tieto obvinenia neustále odmietame a nezaznela žiadna hrozba plánovanej invázie na Ukrajinu z úst žiadneho ruského politika,“ uviedol zástupca Ruska v OSN Vasilij Nebenzia.
Pred začiatkom invázie stáli európski lídri pred varovaniami, pred mapami, ktoré kričali, pred analýzami, ktoré sa nedali umlčať. Všetci sa báli konfliktu. Ale ešte viac sa báli vysloviť, že môže skutočne prísť. A tak ráno 24. februára neprišlo ako šok, ale ako dôsledok chybného uvažovania sveta, ktorý dlho veril, že vojna v Európe už nie je možná.
Ostražitá opatrnosť Poľska
Iba Mateusz Morawiecki, vtedajší premiér Poľska, pri februárovej návšteve Kyjeva zotrvával pri ostražitej opatrnosti.
„Skepticizmus bol v Európe prítomný po celý čas, najmä v západnej Európe. Emmanuel Macron, Angela Merkelová aj Olaf Scholz v tom období neverili, že by mohlo dôjsť k ruskému útoku. Len veľmi ťažko sa dali presvedčiť – až do 24. februára 2022,“ povedal Morawiecki.
„Vrátil by som to na jeseň roku 2021. Vtedy sme dostali prvé spravodajské informácie od Spojených štátov a my sme okamžite s týmito informáciami začali pracovať,“ reagoval Eduard Heger na otázku, kedy nadobudol presvedčenie o tom, že hromadenie ruských vojsk na hraniciach môže viesť k vojenskej agresii.
„Keď sme videli, že sú pripravení v autách a čakalo sa na prekročenie. Už aj tie informácie boli dosť presné, že kedy by to malo byť, takže to boli momenty, kedy sme už predpokladali, že áno, bude to,“ doplnil Heger.
„V Bundestagu sme túto hrozbu pozorovali už v roku 2020, vtedy keď boli protesty v Bielorusku, takže sme videli, že pri spoločných manévroch Rusko masívne zhromažďuje ťažké zbrane pozdĺž hranice Ukrajiny,“ vyhlásila bývalá predsedníčka Výboru pre ľudské práva Renata Alt.
„V momente, keď som začal vidieť satelitné zábery presunov ruských vojsk z rôznych častí Ruska k hraniciam s Ukrajinou, keď sa zároveň presúvali aj bieloruské jednotky smerom k Ukrajine. Po stretnutiach s najvyššími veliteľmi poľskej armády som nadobudol presvedčenie, že nejde o bežné manévre. Neboli to pohyby, ktoré by mali slúžiť len ako zastrašovanie či vydieranie – tentoraz Rusko skutočne zaútočí,“ opísal Morawiecki.
Lídri mali rovnaké ilúzie
„Prístupy sa líšili. Od prezidenta Zemana, ktorý hovoril, že žiadna vojna nebude, že je to len podvod zo strany amerických tajných služieb až po ministra zahraničia Lipavského, ktorý naozaj videl nebezpečenstvo a dodával delostrelecké granáty na Ukrajinu,“ vysvetlil odborník na Rusko Karel Svoboda.
Každý videl niečo. Nikto nechcel vidieť všetko. Nemecko verilo v obchod. Poľsko verilo v hrozbu. Slovensko verilo v nádej. Česko verilo v rozum spojencov. A Putin veril v chaos, ktorý to vytvorí. Lídri boli rozdielni – ich ilúzie rovnaké: že vojna je nepravdepodobná, lebo je nepredstaviteľná.
„Nikto nečakal, že ten útok, tá invázia Ruskej federácie bude taká intenzívna a plošná,“ uviedol Heger.
Ruská rocková speváčka Zempfira na protest voči agresii vlastnej krajiny proti Ukrajine stiahla zo všetkých webových stránok svoje piesne a nechala iba jedinú s názvom Nestrieľajte!
Atmosféru pred blížiacim sa vojnovým konfliktom zneprehľadňovali aj vnútropolitické problémy niektorých krajín. Nemecko muselo napríklad vyvažovať bezpečnostné varovania spojencov s vlastnými energetickými záujmami závislými vo výške 50 percent od Ruska. Na Slovensku sa polarizácia spoločnosti odohrávala v otázke prijatia či neprijatia obrannej dohody s USA.
„Vtedy sme ako opozícia veľmi žiadali od kancelárky Merkelovej, aby bol zastavený Nordstream 2 a aby sa táto závislosť od Ruska masívne redukovala. Mali sme taký pocit v Bundestagu, že toto varovanie nebolo brané veľmi vážne,“ opísala Renata Alt.
„Koncom decembra sme dokončovali obrannú dohodu so Spojenými štátmi. Bola to dohoda, ktorú pripravil a vyrokoval Peter Pellegrini s Petrom Kmecom a my sme ako nová vláda pokračovali a dotiahli to do konca. Tá polarizácia nastala práve na tejto téme,“ vysvetlil Heger.
Destabilizácia východného krídla NATO
„Kľúčové bolo najmä to, čo sme videli na poľsko-bieloruskej hranici – pokus o zneužitie nelegálnej migrácie ako nástroja. Veľký plán Lukašenka a Putina, založený na privážaní desiatok, ba až stoviek tisíc migrantov do Bieloruska a ich následnom vytláčaní cez Poľsko, bol plánom číslo jeden na destabilizáciu východného krídla NATO,“ povedal Morawiecki.
„Druhou časťou tohto plánu boli výrazné zvyšovania cien plynu a snaha o hospodársku destabilizáciu. Priebežne sme sledovali kroky Ruskej federácie, ktorá sa usilovala narušiť jednotu Európskej únie. Tretím prvkom bol Nord Stream 2, plynovod, ktorý mal budovať ‚priateľstvo‘ medzi Nemeckom a Ruskom a zároveň zásobovať Kremeľ obrovskými tokmi hotovosti,“ dodal bývalý poľský premiér.
„Čo si veľmi dobre pamätám je, že práve strana Smer ešte pár dní pred vypuknutím tejto invázie, tak hovorili a kričali na námestí, že nie, Rusko nikdy nezaútočí na Ukrajinu. A dva dni na to sa to stalo,“ poznamenal Heger.
„Nikto nikoho nejde napadnúť. Žiadna vojna tu nebude,“ vyhlásil Robert Fico v Západoslovenskej televízii.
„Opozícia nebola konštruktívna a keď som sa rozprával so svojimi partnermi v Európskej únii, oni toto nezažívali. Aj opozícia chápala, že tu sa jedná primárne o bezpečnosť celej krajiny, bezpečnosť občanov, to bolo pre nich sväté, tam si nedovolili ten politický zápas viesť. Viedli ho na iných témach,“ opísal Heger.
„V počiatočnej fáze plnohodnotnej vojny opozícia plus-mínus mlčala alebo šla s vládou. Postupne sa téma polarizovala,“ vysvetlil situáciu v Česku Svoboda.
„Kancelár Scholz vtedy s celou vládou aj za podpory ministra financií Christiana Lindnera odsúhlasil hneď balíček sto miliárd eur na podporu nemeckej armády, na podporu zásobovania zbraní aj do Ukrajiny,“ opísala okolnosti v Nemecku Renata Alt.
Najrozhodujúcejší moment v dejinách
„Je to lekcia, ktorú by si mal každý osvojiť: ak funguje Nord Stream 1 aj Nord Stream 2, ak ceny plynu rastú desaťnásobne, ak pokračuje inštrumentalizácia nelegálnej migrácie, a ak sa Putin dokáže dohodnúť s Bidenom, pričom Biden v máji 2021 dal zelenú projektu Nord Stream 2, potom bolo Rusko už veľmi blízko k naplneniu svojich politických cieľov bez použitia vojenskej sily,“ tvrdí Morawiecki.
„Napokon aj odhodlanie Ukrajincov, keď sa nechceli stiahnuť, keď sa prezident Zelenskyj nerozhodol z Ukrajiny utiecť, ale rozhodol sa bojovať. To bol jeden z najrozhodujúcejších momentov v dejinách,“ doplnil Morawiecki.
„Z hľadiska komunikácie, ak by som dostal znovu tú príležitosť, tak by sme to robili inak,“ priznal bývalý premiér Heger.
„Zainvestovali by sme do plošnej komunikácie, do informovanosti verejnosti, do vyvracania týchto konšpirácií, klamstiev, aby občania mohli počuť aj tú druhú stranu a sám by som viacej vysvetľoval a komunikoval. Toto vidím, že to bola chyba, že sme toto neurobili, že sme to podcenili,“ doplnil.
„Ruská armáda chcela vo februári 2022 spôsobiť ukrajinskej armáde určitý šok a vojna nemala vyzerať takto. Mali rýchlo obsadiť kľúčové miesta v Kyjeve, dostať sa tam a obsadiť celú krajinu skôr, než sa všetci spamätajú,“ objasnil odborník na Rusko.
„Dnes je situácia výrazne iná v tom, že všetci sú pripravení a vnímajú ruskú hrozbu, hoci niektoré vlády toto nebezpečenstvo zľahčujú. Signály už ale nie sú rovnaké,“ dodal Svoboda.
Z februára 2022 sa musia lídri poučiť
„Nič sa dvakrát neopakuje. Dnes je pre Rusko pravdepodobne oveľa ťažšie uskutočniť rovnako silný vojenský útok v situácii, keď je pevne viazané bojmi s ukrajinskou armádou. Práve preto je pre celú Európu – pre Slovensko aj pre Poľsko – mimoriadne dôležité, že sa Ukrajina neustále bráni a že ruské sily sú viazané práve tam. Zároveň však platí, že všetci by sme si mali vziať poučenie z lekcie z februára 2022,“ povedal Morawiecki.
„V piatok som letel na hranicu, aby som sa pozrel, ako to tam vyzerá a tam boli tie rady matiek s deťmi, ktoré čakali v zime. Uvedomil som si, že ich otcovia sú dnes na fronte alebo rukujú a zrejme budú zomierať a teraz vy sa pozeráte na budúce siroty,“ opísal Heger.
„Uvedomovali sme si, že ide o historický moment. Že treba urobiť všetko pre to, aby sa Rusko nezastavilo až na poľsko-ukrajinskej hranici. Aj preto sme už po dvoch týždňoch ako prvá zahraničná delegácia vycestovali do Kyjeva spolu s viacerými premiérmi, aby sme – obrazne povedané – podporili bojujúcu Ukrajinu a dodali jej odvahu,“ popísal Morawiecki.
„Osobne som to videla ako veľkú tragédiu. Bolo mi jasné, že táto tragédia nebude trvať krátko, ale musíme sa pripraviť na vojnu, ktorá bude trvať oveľa dlhšie,“ dodala Renata Alt.
