Už štyri roky uplynuli od rozsiahlej invázie Ruska na Ukrajinu. Konflikt si vyžiadal desaťtisíce obetí a vyhnal z domovov milióny ľudí. Ide o jednu z najväčších utečeneckých kríz v Európe od druhej svetovej vojny. Milióny civilistov zostávajú pod tlakom bojov, neistoty a každodenného nedostatku.
Humanitárne organizácie sa snažia zabezpečiť základné prežitie najzraniteľnejších, no potreby ľudí sa po štyroch rokoch vojny menia a narastajú. Čo civilisti na Ukrajine najviac potrebujú, aká je perspektíva návratu utečencov a akú úlohu môže zohrávať Slovensko v pomoci, integrácii a solidarite. Podrobnosti v Správach :24 poskytla riaditeľka organizácie Človek v ohrození Andrea Najvirtová.
Humanitárna situácia na Ukrajine je podľa Najvirtovej ešte ťažšia než na začiatku. „Mnohí Ukrajinci opisujú, že tá zima, ktorú prežívajú, je najťažšia od začiatku vojny,“ povedala. Upozornila na teploty mínus 20 stupňov a cielené útoky na energetickú infraštruktúru.
„Nemáte elektrinu, svetlo, teplo, vodu, kanalizáciu, tie životné podmienky sú naozaj život ohrozujúce,“ upozornila. „Tie štyri roky sú veľmi vyčerpávajúce. Ľudia sú vyčerpaní, unavení,“ dodala.
Vysvetlila, že predtým boli v krajine množstvá ľudí na úteku pred neznámou situáciou a potrebovali základné veci ako jedlo, teplo, hygienu či prístrešky. Potreby sa podľa jej slov odvtedy zmenili. „Ľudia vidia, že tá vojna je dlhodobá, vyčerpávajúca, snažia sa zabezpečiť si živobytie, opraviť si domy,“ spresnila. Dôležitá je podľa nej aj psychologická pomoc.
Deň za zvuku sirény
Riaditeľka organizácie Človek v ohrození písala aj o živote bežných ľudí počas vojny. Deň sa začína už o tretej ráno, keď obyvateľov zobudia sirény. „Utekáte s deťmi do protileteckého krytu, po dvoch-troch hodinách idete domov. Deťom zapínate tablet, aby mohli sledovať vzdelávanie online,“ povedala.
„Môžete byť radi, ak si máte čím nabiť ten tablet alebo počítač,“ dodala. Rodičia sa snažia ísť do práce, cez deň zaznejú desiatky ďalších sirén, ľudia, ktorým poškodilo domy, v zime spávajú v čiapkach a zimných bundách, doplnila. Upozornila aj na úzkosť a strach o bezpečnosť.
„Ľudia žijú v neustálom strachu už štyri roky, neistote, únave,“ povedala. Podľa jej slov sa neboja vypýtať si psychologickú pomoc, tá je však drahá a ťažko dostupná. Rovnako je dôležité vytvárať bezpečné priestory a kryty.
Upozornila aj na intenzívne útoky, ktoré cielia na mestá, nemocnice či školy. Pripomenula, že podľa správy OSN za posledné štyri roky zomrelo viac ako 15-tisíc ľudí a 44-tisíc utrpelo zranenia. „To sú všetko príbehy ľudí, rodín, ktoré tým boli dotknuté,“ vyhlásila. V kombinácii s útokmi na energetickú infraštruktúru v období zimy je to podľa nej život ohrozujúce najmä pre seniorov a imobilných ľudí.
Práve tí patria medzi najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. „Takisto sú to vnútorne vysídlené rodiny, ktoré žijú mimo domova a dochádzajú im úspory,“ povedala. Upozornila aj na psychickú traumu, ktorá je prítomná všade.
Pre Ukrajincov, ktorí sa už nachádzajú na Slovensku, je podľa nej veľká prekážka nájdenie si bývania. Mnohé matky zostávajú na ubytovniach, deti sú izolované. „Je to aj jazyková bariéra a s tým spojená možnosť nájsť si prácu vo svojej kvalifikácii,“ pokračovala. „Niekedy je to aj obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti, podľa typu dokumentov,“ doplnila.
