Nemecká vláda chce čerpacím staniciam zakázať, aby zdražovali pohonné hmoty častejšie ako raz denne.

V pondelok (9.3.) o možnom koordinovanom uvoľnení ropy zo strategických rezerv rokovali ministri financií skupiny ekonomicky vyspelých krajín G7.

Rozhodnutie vtedy však podľa francúzskeho ministra financií Rolanda Lescurea nepadlo. Ministri však požiadali Medzinárodnú agentúru pre energiu (IEA), aby situáciu vyhodnotila.

List The Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na svoje zdroje napísal, že IEA navrhla zatiaľ najväčšie uvoľnenie rezerv, aby obmedzila prudký rast cien ropy v súvislosti s konfliktom.

Súčasnú vojnu na Blízkom východe rozpútali Spojené štáty s Izraelom, keď posledný februárový deň zaútočili na Irán.

IEA podľa denníka Handesblatt navrhuje, aby členské štáty z rezerv uvoľnili 400 miliónov barelov ropy. Bolo by to výrazne viac ako na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022, keď členovia IEA uvoľnili 182 miliónov barelov.

Podľa Handesblattu zodpovedá navrhované množstvo ropy objemu, ktorý pred vojnou preplával na tankeroch Hormuzským prielivom za 20 dní. Približne pätinu rezerv, teda asi 19,5 milióna barelov, by malo podľa denníka uvoľniť Nemecko.

Dopravu Hormuzským prielivom, ktorý je kľúčový pre prepravu ropy z Perzského zálivu, ochromila vojna vyvolaná americko-izraelským útokom na Irán. Prielivom bežne prechádza zhruba pätina svetových dodávok ropy. Obavy z dlhodobejšieho narušenia dopravy v prielive viedli k výraznému nárastu cien ropy.

V noci na pondelok sa cena severomorskej ropy Brent vyšplhala až na takmer 120 dolárov za barel. Neskôr zostúpila pod 90 dolárov za barel, pretože americký prezident Donald Trump naznačil, že vojna s Iránom by sa mohla blížiť ku koncu.

Okolo 11: 00 SEČ cena Brentu vykazovala rast o 4,1 percenta nad 91,40 dolára za barel. (ČTK, DPA, Reuters)