Mraky toxického dymu, ktoré prenikli do ovzdušia po americko-izraelských leteckých úderoch na ropné zariadenia v Iráne, sa vrátili späť na zem v podobe nebezpečného čierneho dažďa. Zahraniční odborníci v oblasti zdravotníctva v tejto súvislosti upozornili na závažné riziko pre tamojších obyvateľov, informuje agentúra AP.
Ľudia v iránskej metropole Teherán sa už minulý týždeň sťažovali na pálenie očí a ťažkosti s dýchaním po tom, ako tmavé olejovité zrážky spadli okolo hlavného mesta. Predchádzali tomu nálety na niekoľko ropných skladov a rafinériu v tejto oblasti.
Stĺpy tmavého dymu bolo za uplynulé dva týždne vojny na Blízkom východe vidieť aj v iných častiach regiónu. Experti upozorňujú, že dážď z atmosféry v krátkom čase vyplavuje nebezpečné chemikálie. Ľudia vystavení tomuto čiernemu dažďu by mali prijať preventívne opatrenia, aby sa vyhli krátkodobým aj dlhodobým zdravotným rizikám.
Čierny dážď sa vyskytuje, keď sa sadze, popol a toxické chemikálie spoja s kvapkami vody v atmosfére a následne spadnú späť na zem. Ide o bežný jav napríklad po požiaroch ropných rafinérií či ropných polí. Môže sa však vyskytnúť aj pri lesných požiaroch, erupciách sopiek alebo priemyselnom znečistení.
Popáleniny aj problémy s pľúcami
Mikroskopické sadze, ktorých častice sú približne 40-krát menšie ako hrúbka ľudského vlasu, sa môžu usadiť hlboko v pľúcach a dostať sa do krvného obehu, čo spôsobuje problémy s dýchaním a srdcom. To môže viesť k predčasnej smrti či zvýšiť riziko rakoviny, upozorňujú experti.
Predstavitelia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) odporučili ľuďom v Iráne podľa možností zostať v uzavretých priestoroch a nosiť rúška. Upozornili tiež na to, že takýto dážď býva často kyslý, čo môže spôsobiť popáleniny na koži a poškodenie pľúc.
Obyvatelia Iránu sa obávajú aj toho, že znečistený dážď obsahujúci ťažké kovy môže kontaminovať rezervoáre s pitnou vodou a vodné toky, píše AP.
Pri požiaroch, ktoré sa podarí rýchlo uhasiť, vietor väčšinu sadzí a chemikálií rozptýli a z atmosféry zmiznú za približne tri až sedem dní. Pri vyhorení palivových nádrží to zvyčajne trvá len niekoľko hodín. Ropné polia však môžu horieť celé mesiace, ako sa to stalo napríklad v Kuvajte počas vojny v Perzskom zálive pred 25 rokmi.
