V stredu (1. 4.) uplynie konečný termín na nomináciu kandidátov na post nástupcu generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov (OSN).
Proces predkladania návrhov kandidátov sa oficiálne spustil vlani 25. novembra, keď predsedníčka Valného zhromaždenia OSN Annalena Baerbocková a vtedajší predseda Bezpečnostnej rady OSN Michael Imran Kanu adresovali list 193 členským štátom OSN.
Poukázali v ňom na to, že hľadajú „kandidátov a kandidátky s preukázateľnými vodcovskými a manažérskymi schopnosťami, rozsiahlymi skúsenosťami v oblasti medzinárodných vzťahov a vynikajúcimi diplomatickými, komunikačnými a jazykovými zručnosťami“.
Niektoré členské štáty sa zasadzujú o to, aby sa novou šéfkou OSN stala žena, a tiež vedenie OSN „s poľutovaním konštatuje, že funkciu generálneho tajomníka nikdy nezastávala žena“.
Túto myšlienku presadzuje aj generálny tajomník OSN António Guterres. „Myslím si, že nastal najvyšší čas, aby Organizáciu Spojených národov viedla žena. Nemám o tom žiadne pochybnosti,“ vyhlásil portugalský diplomat, ktorý skončí v kresle šéfa tejto medzinárodnej organizácie po dvoch funkčných obdobiach 31. decembra. Vo vyše 80-ročnej histórii OSN sa doteraz nikdy nestalo, aby ju viedla žena.
Medzi prvými kandidátmi na post nového generálneho tajomníka OSN zaznelo meno bývalej prezidentky Čile, 74-ročnej Michelle Bacheletovej, ktorej vyjadrili podporu Brazília aj Mexiko. Po zmene vlády a nástupe nového pravicového prezidenta Josého Antonia Kastu však Čile jej podporu koncom minulého mesiaca stiahlo.
Kandidatúru na funkciu šéfa OSN dosiaľ oficiálne oznámil aj 65-ročný riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi, ktorého nominovala jeho domovská krajina Argentína. Burundi navrhlo bývalého prezidenta Senegalu, 64-ročného Mackyho Salla. Kostarika zas nominovala svoju niekdajšiu viceprezidentku, 70-ročnú ekonómku Rebecu Grynspanovú.
Latinská Amerika alebo Karibik
Nepísanou tradíciou je, že post generálneho tajomníka OSN spravidla rotuje medzi svetovými regiónmi. Vychádzajúc z tejto tradície by mal byť tentoraz vyhradený pre niekoho z Latinskej Ameriky či Karibiku (skupina GRULAC).
Po prezentácii kandidátov príde na rad Bezpečnostná rada OSN, ktorá sa má dohodnúť na novom šéfovi OSN. Toho musí následne schváliť Valné zhromaždenie OSN, čo by sa podľa agentúry DPA malo stať začiatkom jesene.
Agentúra v tejto súvislosti ale pripomenula, že mnohí pozorovatelia OSN kritizujú, že rozhodnutia sa prijímajú v Bezpečnostnej rade za zatvorenými dverami a s piatimi veľmocami s právom veta – Ruskom, USA, Francúzskom, Čínou a Spojeným kráľovstvom, čo v konečnom dôsledku väčšinu štátov z tohto procesu vylučuje.
V poradí desiateho generálneho tajomníka OSN, ktorý sa ujme funkcie začiatkom budúceho roka, čakajú v bezprecedentne rozdelenom svete sužovanom mnohými krízami, konfliktmi a vojnami obrovské výzvy. Navyše, ako pripomenula DPA – najmä v dôsledku klesajúcej podpory OSN zo strany Spojených štátov – bude podľa Guterresa potrebné znížiť rozpočet organizácie o približne 15 percent a počet zamestnancov o takmer 20 percent.
