Francúzski a peruánski vedci opísali nový spôsob, ako na úrovni celej krajiny mapovať vplyv pesticídov na výskyt rakoviny.
Štúdia uverejnená v odbornom časopise Nature Health ukázala v Peru výraznú priestorovú súvislosť medzi vystavením pesticídom a vyšším výskytom niektorých typov rakoviny vo viac ako 400 oblastiach. Upozornil na to francúzsky denník Le Monde.
Výskumný tím postupoval opačne, ako je v epidemiológii obvyklé. Namiesto hľadania príčin už zaznamenaných ohnísk ochorenia najprv detailne zmapoval, ako sa pesticídy v krajine šíria, kde sa kumulujú a kde je pravdepodobné najvyššie dlhodobé vystavenie obyvateľov.
Vedci vytvorili podrobný model celého Peru. Zohľadnili pritom reliéf krajiny, pôdne pomery, vodné toky, meteorologické dáta i miestne záznamy o používaní pesticídov.
Zamerali sa na 31 najčastejšie používaných látok v Peru medzi rokmi 2014 až 2019. Žiadna z nich pritom nie je oficiálne klasifikovaná ako preukázaný karcinogén.
Na základe týchto údajov vznikla mapa, ktorá podľa autorov ukazuje oblasti s najvyššou mierou zaťaženia životného prostredia pesticídmi a miesta, kde sa tieto látky môžu dlhodobo hromadiť.
Vlasy ako časová pamäť
Presnosť modelu vedci overili tiež v teréne pomocou biologických vzoriek. Odobrali vlasy približne 50 náhodne vybraným dospelým v štyroch rôznych regiónoch.
Vlasy podľa odborníkov fungujú ako akási časová pamäť vystavenia sa chemickým látkam. Toxíny, ktoré sa dostanú do organizmu, sa postupne ukladajú do vlasového vlákna počas jeho rastu a zostávajú v ňom zachované mesiace až roky. Laboratórne rozbory tak umožňujú spätne zistiť, akým látkam bol človek dlhodobejšie vystavený.
Následne vedci túto mapu porovnali s takmer 160-tisíc prípadmi rakoviny diagnostikovanými v rokoch 2007 až 2020. Súvislosť medzi vyššou mierou vystavenia pesticídom a zvýšeným výskytom niektorých typov nádorov sa podľa autorov preukázala vo viac ako 400 oblastiach Peru. V niektorých z nich sa zistilo až niekoľkonásobne vyššie riziko ochorenia.
Jedným z kľúčových prvkov štúdie je tiež spôsob, akým vedci nádory triedili. Nezoskupovali ich podľa postihnutého orgánu, ale podľa typu buniek, z ktorých nádor vzniká. Podľa autorov takýto prístup môže lepšie odhaliť súvislosti medzi environmentálnymi faktormi a vznikom ochorenia.
Autori označujú svoju prácu za prvý pokus tohto druhu vykonaný na úrovni celej krajiny. Výsledky podľa nich môžu mať významné dopady na ochranu verejného zdravia aj na nastavenie preventívnych opatrení v oblasti používania pesticídov, najmä v regiónoch s intenzívnym poľnohospodárstvom.
