Návrhy sú v súlade so zákonom aj s plánom obnovy.

Ide o Tatranský národný park, Národný park Nízke Tatry, Národný park Malá Fatra a Národný park Poloniny. Informoval o tom hovorca Slovenskej akadémie vied (SAV) Jozef Bednár.

„Revízia vznikla preto, lebo pôvodne navrhované zonácie zo strany ministerstva životného prostredia neboli odborne obhájiteľné – obsahovali systémové legislatívne nedostatky a odborné nekonzistentnosti a chyby, ktoré by neobstáli pred národnými ani európskymi súdmi a mohli by ohroziť čerpanie stoviek miliónov eur z plánu obnovy,“ uviedol Bednár.

Revidované zonácie nahrádzajú podľa odborníkov problematické D zóny predvídateľným rámcom zóny C s tretím stupňom ochrany. Záväzné stanovisko orgánu ochrany prírody je automatické, pravidlá sú transparentné a vopred známe. Pravidelné a nevyhnutné činnosti vrátane manažmentu lyžiarskych tratí, lesného hospodárenia či rekreačného využívania sú jasne definované, priblížili.

„Do zón D boli v pôvodnom návrhu zaradené plochy, ktoré tam podľa zákona jednoducho nepatria: staré lesy, cenné biotopy európskeho významu, vodné zdroje. Stupeň ochrany každej plochy musí vychádzať z toho, čo sa na nej skutočne nachádza – z hodnoty biotopu, ekologickej konektivity s okolitými plochami a legislatívnych záväzkov. Nie z toho, kto o ňu požiadal,“ vysvetlil Jozef Šibík z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV.

Skonštatoval, že problém pôvodných D zón bol systémový. Ich vyčleňovanie nepodliehalo žiadnej odbornej metodike, a preto vznikali ako náhodné ostrovčeky, ktoré namiesto celistvosti územia túto celistvosť narúšali.

„Revízia tento problém rieši prechodom na zónu C s jasne stanovenými pravidlami platnými pre všetkých. Pre prevádzkovateľov lyžiarskych tratí to v praxi znamená právnu istotu. Namiesto každoročného vyjednávania výnimiek existuje nástroj vyhlášky, ktorý ich prevádzku plne pokrýva a umožňuje normálne fungovanie v koexistencii s ochranou prírody,“ dodal Šibík. (TASR)