Hokej sa v najbližších dňoch stane témou rozhovorov aj tých, ktorí ho bežne nesledujú. Vydajte sa s nami do Hokejového múzea, ktoré je plné unikátnych exponátov, ktoré potešia nielen fanúšikov.
Spod hradu Matúša Čáka pochádza najviac hokejových talentov, preto by sme za hlavné mesto slovenského hokeja pokojne mohli považovať Trenčín. Pôsobí tu tiež jeden z našich najslávnejších hokejových klubov. Asi to nebude náhoda, že hokejové múzeum vzniklo práve na miestnom zimnom štadióne.
„Máme tu zlatú medailu, ktorú získala Dukla Trenčín v roku 1992 ako majster Československej republiky, keď vo finále porazila Škodu Plzeň. Je to po Košiciach, ktoré získali dva tituly, a Slovane Bratislava, tretie mesto zo Slovenska, ktoré v celej histórii československého hokeja získalo majstrovský titul,“ prezradil kurátor Hokejového múzea Milan Čecho.
Zbierka mapuje históriu trenčianskeho, slovenského aj svetového hokeja. Zakladateľovi múzea sa podarilo zozbierať unikátne exponáty z celého sveta.
2×
„Začínal som v roku 2017, mal som osem dresov hráčov NHL, dnes je tu možno 450 hokejok. Je tu podľa odhadu 1 500 exponátov, nezrátaval som ich. Chystám sa inventúru raz spraviť a dať to dohromady, ale je tu kvantum exponátov,“ uviedol zakladateľ Hokejového múzea Miloš Radosa.
Hokejovému múzeu v Trenčíne sa v relácii Slovensko v obrazoch venoval redaktor Michal Slanička:
Hokejky by vedeli rozprávať príbehy
Vystavené sú tu aj staré lavice zo šatne hokejistov Dukly Trenčín, dresy zo 60. a 70. rokov minulého storočia, ale aj dres aktuálne našej najväčšej hokejovej hviezdy Juraja Slavkovského.
„Máme tu dresy aj zo zahraničia, či je to dres Wayna Gretzkeho alebo ďalších hokejistov zo zahraničia. Osobne považujem za najzaujímavejšie, ale aj pre nás najvzácnejšie dresy chalanov, ktorí sa vychovali v trenčianskom hokeji alebo hrávali za Trenčín,“ priznal Čecho.
Zakladateľovi múzea sa takúto ohromnú zbierku podarilo vybudovať vďaka osobným priateľstvám, profesionálnym kontaktom i šťastiu na aukciách.
„Marián Hossa nám daroval do expozície tabuľu, keď ho uviedli do Siene slávy v Toronte. Každý hráč dostáva dva exempláre, jeden originál zostáva v Sieni slávy v Toronte a druhý dostáva hráč,“ povedal Radosa.
Svoje príhody by vedelo rozprávať aj viac ako 400 hokejok. Rozlúčka s ňou nie je pre hokejistu až taká dramatická, ako by sa mohlo zdať. Po niekoľkých zápasoch je takpovediac vybúchaná, no mnohých hráčov s ňou spája poverčivosť. Ak napríklad niekto strelí hetrik, tri góly počas jedného zápasu, hokejku zabalí do deky, aby z nej nevyprchalo šťastie. Hokejisti majú aj ďalšie zvyky.
„Napríklad, keď sa mu nedarí, zoberie hokejku, dá si ju do toaletnej misy, aby mu priniesla šťastie a podobné veci. Alebo na ľad vychádza ľavou alebo pravou nohou, podobné rituály. Obúva si korčule, vždy jednu nohu pravidelne používa ako prvú,“ vymenoval Čecho.
Pri pohľade na exponáty hokejového múzea v Trenčíne si mnohí uvedomia, že hokej je predovšetkým o disciplíne a drine. Táto hra zrýchľuje tep miliónom fanúšikov a práve emócie z neho robia šport, ktorý spája.
