Firmám vznikli nadmerné zisky v dôsledku rastu cien ropy a plynu po vypuknutí vojny s Iránom.

Uviedol to dnes grécky minister životného prostredia a energetiky Stavros Papastavru. Ministri majú neformálne rokovania na Cypre.

Španielska ministerka zodpovedná za energetiku Sara Aagesenová podľa agentúry Reuters uviedla, že päť krajín EÚ, vrátane Španielska, takúto daň podporuje.

Konflikt na Blízkom východe sa vystupňoval na konci februára útokom Spojených štátov a Izraela na Irán. V dôsledku toho je prakticky zablokovaný Hormuzský prieliv, ktorý je kľúčovou námornou cestou pre vývoz ropy a plynu z krajín okolo Perzského zálivu.

Cena ropy Brent, ktorá sa do februára pohybovala pod 70 dolármi za barel, sa potom zvýšila vysoko nad 100 dolárov. Ťažobným firmám tak vznikli nečakane vysoké zisky.

Nebolo by to prvýkrát, čo Európska únia k takejto dani siahla. V roku 2022 prijala mimoriadne krízové opatrenia v reakcii na energetickú krízu po ruskej vojenskej invázii na Ukrajinu.

Súčasťou balíka opatrení bola aj mimoriadna daň z predaja fosílnych palív, hlavne ropy, plynu a uhlia, ako aj daň zo ziskov rafinérií.

Mimoriadnu daň, v angličtine označovanú ako windfall tax, členské štáty EÚ v roku 2022 buď zaviedli priamo, alebo si vytvorili rovnocennú národnú daň. Týkalo sa to aj Česka, ktorá zaviedla mimoriadne zdanenie energetických a petrochemických firiem a tiež mimoriadne zdanenie bánk. (ČTK)