Varovala tiež pred pádom do ruskej pasce tým, že sa bude diskutovať o tom, kto by mal EÚ v prípadných rozhovoroch s Moskvou zastupovať.

USA oznámili, že vykonali nové údery v južnom Iráne, ktoré označili ako obranné. Iránske revolučné gardy zase uviedli, že v reakcii na útok blízko letiska Bandar Abbás udreli na americkú leteckú základňu. Nespresnili kde, ale vzdušné útoky hlásil Kuvajt.

„Práve teraz sa (USA a Irán) nachádzajú v nebezpečnej zóne medzi vojnou a mierom a nie je v ničom záujme, aby táto vojna pokračovala,“ povedala Kallasová. S novinármi hovorila pri príchode na druhý a záverečný deň neformálneho rokovania únijných ministrov zahraničia.

Od 8. apríla platí prímerie v blízkovýchodnej vojne, ktorú rozpútali koncom februára Spojené štáty a Izrael údermi proti Iránu, čo zdôvodnili obavami o bezpečnosť a snahou zabrániť Teheránu vo vývoji jadrovej zbrane. Ten odpovedal útokmi na krajiny v oblasti Perzského zálivu a na americké základne v regióne a zablokoval tiež Hormuzský prieliv, kľúčovú globálnu tepnu najmä pre prepravu ropy a skvapalneného zemného plynu. Prímerie využívajú USA a Irán na nepriame rokovania, z ktorých má vzísť memorandum o porozumení. Memorandum má priblížiť uzavretie mierovej dohody.

Kallasová sa dnes vyjadrila aj k ruskej vojne proti Ukrajine, kde doterajšie rokovania sprostredkované Spojenými štátmi doteraz nepriniesli žiadny prelom. Ruský prezident Vladimir Putin na začiatku mája počas osláv 81. výročia víťazstva Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne vyhlásil, že konflikt na Ukrajine sa chýli ku koncu.

Na otázku novinárov, či je ochotný viesť rozhovory s európskymi krajinami, uviedol, že by uprednostnil, aby Európu zastupoval bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder. Ten považuje Putina za svojho priateľa a nielen v Nemecku je za pôsobenie v ruských spoločnostiach vnímaný kontroverzne. Schröder po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 odmietal odsúdiť agresiu Moskvy a kritizoval protiruské sankcie.

Kallasová krátko po Putinovom vyjadrení odmietla, aby sa unijným prostredníkom pre mierové rokovania o Ukrajine stal Schröder. „Ak umožníme Rusku vymenovať našim menom vyjednávača, viete, nebolo by to veľmi múdre,“ povedala vtedy Kallasová novinárom.

Dnes potom uviedla, že debaty o prostredníkovi sú ruskou pascou. „Myslím si, že je to pasca, do ktorej Rusko chce, aby sme vkráčali tým, že budeme diskutovať, kto s nimi bude hovoriť, keď už si vybrali, kto je vhodný a kto nie,“ povedala Kallasová. „Nespadneme do tejto pasce. Rokovania sú vždy tímovým úsilím,“ povedala.

Bruselský server Politico pred dvoma týždňami napísal, že Európa sa ocitla pod tlakom, aby vymenovala svojho osobitného vyslanca pre mierové rokovania o Ukrajine. Zatiaľ sa však nezhodla, kto by ním mohol byť. Špekuluje sa o rôznych osobnostiach, okrem iného o Kallasovej, bývalej nemeckej kancelárke Angele Merkelovej, fínskom prezidentovi Alexandrovi Stubbovi či bývalom talianskom premiérovi Mariovi Draghim. V hre je aj možnosť, že by splnomocnenec nepochádzal z únijných krajín. V tejto súvislosti sa objavili mená nórskeho ministra zahraničia Espena Bartha Eideho či indického ministra zahraničia Subrahmanjama Džajšankara.