Muži tvoria približne štvrtinu prípadov mentálnej anorexie a bulímie. Pri záchvatovom prejedaní dokonca až polovicu všetkých prípadov. Na Slovensku sú však stále takmer neviditeľní. Centrum Chuť žiť preto spúšťa prieskum zameraný na obraz tela, stravovanie a bariéry pri vyhľadaní odbornej pomoci. Viac v Ranných správach povedala koordinátorka projektu Silní aj bez stereotypov Veronika Maková.
V spoločnosti podľa Makovej stále prevláda stereotyp, podľa ktorého ide o čisto ženský alebo dievčenský problém. „Práve tento stereotyp spôsobuje to, že muži často prvotné signály alebo symptómy prehliadajú a nevyhľadajú pomoc, alebo sa k nim pomoc dostane oveľa neskôr, ako je to u žien,“ povedala.
Symptómy a signály sú podľa Makovej podobné ako u žien. Upozornila, že špecificky u mužov však strach z priberania nie je až taký veľký. „Často majú vyobrazovaný ideál krásy, že muž by mal byť svalnatý, má mať atletickú postavu, takže u nich je ten strach skôr zo straty svalovej hmoty,“ povedala odborníčka.
Spozornieť treba, keď muži začínajú veľmi obsesívne cvičiť. „Čiže chodia do fitka aj viackrát za deň, prípadne chodia do fitka, aj keď sú chorí, lebo sa boja, aby im to nenarušilo rutinu. Takisto si veľmi dôrazne sledujú svoj stravovací plán, sledujú si makroživiny, dopĺňajú to rôznymi proteínmi alebo siahajú po rôznych výživových doplnkoch,“ vymenovala Maková.
„Prípadne môžu siahnuť aj po steroidoch v snahe získať čo najrýchlejšie svalovú hmotu,“ pokračovala. „Tiež sa môžu vyhýbať sociálnym interakciám, pri ktorých dochádza k spoločnému stravovaniu, alebo môžu mať pocit viny po jedle,“ doplnila.
Sociálne siete aj stereotypy
Maková zdôraznila, že poruchy príjmu potravy patria medzi závažné psychické ochorenia, ktoré postihujú osoby rôzneho pohlavia a veku. „Deti a dospievajúci sú naozaj rizikovou skupinou, pretože veľa času trávia na sociálnych sieťach a sú tam pravidelne vystavovaní obsahu, ako by malo vyzerať ideálne telo muža, ako by sa mal správať,“ povedala.
Práve postava, akú by mal človek mať, je veľmi spojená so stereotypmi. „Často sú všetky tieto predstavy deťom vtlačené do podvedomia,“ vysvetlila.
Maková skonštatovala, že sociálne siete sú jedným z dôležitých faktorov, no nie jediným. „Poruchy príjmu potravy sú multifaktorálne ochorenie, veľmi súvisí aj s rodinou alebo prostredím, v ktorom sa deti a mladí pohybujú,“ doplnila. Vplyv má podľa nej aj tlak spoločnosti na vzhľad, výkon a úspech či psychické problémy, traumy a šikana.
Muži a chlapci si to podľa nej často neuvedomujú, čo podľa Makovej súvisí so stereotypom, že muži by mali byť silní a zvládať všetky problémy sami. „Často majú strach obrátiť sa na odborníka. Preto prvotné signály potláčajú a skrývajú ich pred okolím,“ priblížila.
Koordinátorka projektu hovorila aj o prieskume, ktorý Chuť žiť spustila s partnerskou organizáciou v Holandsku v rámci projektu Erazmus. Cieľom je odhaliť bariéry, ktoré mužom bránia vyhľadať pomoc či všimnúť si prvotné signály.
