Nelegálna migrácia mení politické nálady v Európe. Regulovať by ju mal nový migračný pakt Únie. Téme sa v relácii Sobotné dialógy STVR venovali europoslankyne Monika Beňová zo Smeru-SD a Miriam Lexmann z KDH.
Miriam Lexman hovorí, že migráciu je treba riešiť ešte mimo hraníc Európskej únie. „Pomôžme ľuďom v krajinách, aby vôbec prevádzači a kriminálne skupiny nezneužívali týchto ľudí,“ myslí si.
„Ja viem, ale o tom sme hovorili od roku 2018. Teraz máme readmisnú dohodu a aj tak sa bojíme, či sa niečo stane,“ reagovala Monika Beňová.
Pomôcť s riešením nelegálnej migrácie má migračný pakt Európskej únie. Do platnosti vstúpil v piatok. Prináša rýchlejšie azylové konania aj prísnejšie kontroly prichádzajúcich migrantov.
„Napríklad to, že sa budú zavádzať rozhodnutia do Šengenského systému. Žiadateľ o azyl, akonáhle dostane rozhodnutie, že sa musí odsťahovať, nemôže ísť do ďalšieho členského štátu Únie žiadať o azyl znova,“ vysvetlila Beňová.
Migračnému paktu sa v Správach venovala redaktorka Natália Krížová:
Obmedzenie právomocí
Kritici upozorňujú na možné obmedzenie právomocí členských štátov. „Nesúhlasili sme, pretože máme problém pri tomto migračnom pakte najmä s formou falošnej povinnej solidarity. Nesúhlasíme s tým, aby tu boli kvóty, ktoré nám dávajú nejakú povinnosť. Nie sme ani ochotní platiť za týchto nelegálnych migrantov,“ uviedol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).
„Budeme môcť krajinám, ktoré budú zasiahnuté v týchto situáciách, pomáhať aj finančne, materiálne a tak ďalej. Nezabúdajme na rok 2022, keď začala vojna na Ukrajine a mali sme tu vlnu migrantov,“ vysvetlil člen Zahraničného výboru NR SR Juraj Krúpa (SaS).
„Princíp solidárnosti sa neprenáša aj na krajiny, ktoré napríklad prijali ľudí z Ukrajiny. Poľsko si to vydobilo, to sa zahrnie do ich kvóty,“ objasnila Lexmann.
„Tým, že začínajú tieto nové pravidlá platiť, treba im dať šancu. Uvidí sa, ako sa v rámci EÚ ujmú, nakoniec boli prijaté konsenzom európskych krajín,“ dodala Zuzana Števulová (PS) z Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Súčasťou legislatívy je aj budovanie záchranných centier pre utečencov v tretích krajinách mimo Európskej únie. V blízkosti regiónu, z ktorého migranti pochádzajú.
