Po piatkovom (19. 6.) rozhodnutí poľského prezidenta Karola Nawrockého odobrať ukrajinskému lídrovi Volodymyrovi Zelenskému najvyššie poľské vyznamenanie sa poľské ocenenia rozhodli vrátiť tiež šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Budanov a ukrajinský veľvyslanec vo Varšave Vasyl Bodnar.
Jadrom sporu je Zelenského dekrét, ktorým pridelil jednotke ukrajinských špeciálnych síl za jej úspechy v terajšej vojne proti Rusku prídomok Hrdinovia Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA). To vyvolalo v Poľsku pobúrenie, pretože nacionalisti z UPA sa počas druhej svetovej vojny podieľali na masakroch Poliakov.
Poľský premiér Donald Tusk na sieti X napísal, že spor medzi Poľskom a Ukrajinou teší ruského prezidenta Vladimira Putina a šokuje spojencov. „Úlohou prezidentov Zelenského a Nawrockého je upokojiť emócie, nie vyvolávať napätie. Frontová línia je inde,“ uviedol Tusk.
„Nemôžeme zabúdať na našu históriu, nemôžeme sa vzdať našej pamäti a nemôžeme sa zriecť dôstojnosti našich obetí,“ vyhlásil v piatok Nawrocki, keď o rozhodnutí odobrať Zelenskému Rad bielej orlice informoval verejnosť. Ukrajinský prezident vyznamenanie v roku 2023 dostal od vtedajšej hlavy poľského štátu Andrzeja Dudu.
Portál Onet poznamenal, že Nawrockého rozhodnutie musí potvrdiť premiér, bez ktorého podpisu odobratie platiť nebude. Tusk už skôr oboch prezidentov vyzval, aby pristúpili k úprimnému dialógu, keďže spolupráca oboch krajín je spoločným záujmom.
Strategická chyba
Ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha v piatok uviedol, že rozhodnutie Nawrockého je strategickou chybou a neúctivosťou, z čoho bude mať úžitok len Moskva. Poznamenal, že v skorej dobe vráti Rad za zásluhy Poľskej republiky, ktorý dostal v roku 2022 a ktorý si za terajšej situácie nemôže nechať.
Rad za zásluhy Poľskej republiky chce teraz podľa denníka Ukrajinska pravda vrátiť aj šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Budanov. Ten toto vysoké poľské vyznamenanie v triede dôstojníckeho kríža dostal v roku 2024.
„Ukrajina nehovorí žiadnej krajine, ako učiť svoju históriu. Preto si tiež vyhradzujeme právo na našu národnú pamäť a dôstojnosť,“ uviedol Budanov.
Budanov pripomenul, že Rad bielej orlice doteraz nebol odobratý niekdajšiemu talianskemu fašistickému diktátorovi Benitovi Mussolinimu, ktorý bol spojencom vodcu nacistického Nemecka Adolfa Hitlera.
Ukrajinský veľvyslanec Bodnar na sieti Facebook napísal, že chápe poľské emócie, ale nemôže súhlasiť s tým, aby Zelenskyj ako priateľ Poľska a prezident krajiny, ktorá bráni Európu pred ruským agresorom, bol zbavený najvyššieho poľského ocenenia. Dodal, že za takýchto okolností je nútený vrátiť Rad za zásluhy Poľskej republiky, ktorý v triede rytierskeho kríža dostal.
Volynský masaker
Poľsko patrí od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 k najväčším podporovateľom Kyjeva.
Vzájomné vzťahy však zaťažujú niektoré historické udalosti, najmä takzvaný volynský masaker z rokov 1943 až 1944, keď ukrajinskí nacionalisti podľa odhadov historikov povraždili 50-tisíc až 100-tisíc Poliakov vrátane žien a detí.
Obeťami sa na Volyni na západe Ukrajiny v menšej miere stali aj miestni Rusi, Židia, Arméni a Česi. Ukrajinskí historici naopak pripomínajú masakry civilistov pri odvetných akciách poľskej Zemskej armády proti ukrajinským dedinám, pri ktorých podľa odhadov zahynulo až 20-tisíc Ukrajincov.
