V štáte Tigraj sa nekonali pre napätie, v niektorých častiach krajiny hlásili incidenty.

Oficiálne výsledky volieb z 1. júna zverejnila v nedeľu (21. 6.) volebná komisia, podľa ktorej vládna strana získala 90 percent poslaneckých mandátov v Snemovni reprezentantov ľudu, ktorá je dolnou komorou etiópskeho parlamentu.

Voľby sa konali v 501 z 547 volebných obvodov a hlasovalo približne 40 miliónov ľudí. Hoci proti Strane prosperity (PP) kandidovalo viac ako 40 strán, väčšina z nich nemala finančnú podporu a v 64 volebných obvodoch nemala PP žiadneho protikandidáta. Najsilnejšie zastúpená strana, Ezema, postavila len 293 kandidátov v porovnaní so 461 kandidátmi strany PP.

Pre pretrvávajúce napätie medzi regionálnymi a federálnymi orgánmi sa voľby nekonali vo zväzovom štáte Tigraj na severe Etiópie. Rovnaká situácia nastala aj vo voľbách roku 2021, keď po občianskej vojne z rokov 2020 – 2022 je tam vysídlených viac ako jeden milión ľudí.

Volebné miestnosti neotvorili ani v ôsmich volebných obvodoch v Amharsku, kde proti federálnym silám bojujú nacionalistické milície Fano. Incidenty hlásili aj v štáte Oromia, kde povstalci z Oromijskej oslobodzovacej armády zaútočili na ortodoxných kresťanov. Celkovo úrady evidujú 11 mŕtvych civilistov v období volieb.

Premiér Abiy, ktorý sa v roku 2019 stal nositeľom Nobelovej ceny za mier za obnovenie vzťahov so susednou Eritreou, čelí v posledných rokoch kritike za rastúce autoritárske tendencie a zásahy proti opozícii.

Kritici zároveň upozorňujú, že v Etiópii sa nikdy nekonali skutočne slobodné a spravodlivé voľby a tí, ktorí sú počas volieb pri moci, vždy vyhrávajú s veľkým náskokom. (TASR, AFP)