Už teraz je však zrejmé, že súčasné teploty sú typickejšie pre koniec júla alebo august.

V piatok (26. 6.) to uviedla Svetová meteorologická organizácia (WMO).

Hovorkyňa WMO Clare Nullisová v piatok na tlačovej konferencii v Ženeve uviedla, že rozsiahla vlna horúčav, ktorá zasiahla Európu na konci júna, „prekonala mnoho teplotných rekordov“.

Doplnila, že extrémne teplo má dôsledky pre zdravie ľudí, ekosystémy, poľnohospodárstvo aj produktivitu práce. V niektorých oblastiach, najmä vo Francúzsku, zároveň zhoršuje sucho, zvyšuje riziko lesných požiarov a prispieva k vzniku lokálnych búrok.

WMO vo svojom vyhlásení dodáva, že podporuje koordinované plány na ochranu obyvateľstva pred horúčavami s cieľom zachraňovať životy a pomáhať prijímať rozhodnutia na zmiernenie hospodárskych škôd a ďalších následkov.

Podľa predpovedí sa vlna horúčav zo západu Európy od piatka presunie viac na východ – do strednej Európy a na Balkán, pričom teploty okolo 35 stupňov Celzia tam zasiahnu približne 150 miliónov ľudí.

V niektorých častiach Srbska, Bosny, Chorvátska, Kosova, Severného Macedónska a Čiernej Hory sa očakávajú teploty až do 39 stupňov. Na väčšine balkánskeho pobrežia Jadranského mora platí od piatka varovanie pred horúčavami – očakávajú sa teploty nad 35 stupňov.

„Budeme si na to musieť zvyknúť, žiaľ,“ povedala Nullisová. Dodala, že až po skončení leta bude možné definitívne posúdiť, či išlo o rekordnú vlnu horúčav, keďže meteorologický jav stále pokračuje.

Klimatológovia už medzičasom preukázali, že opakované vlny horúčav sú jednoznačným ukazovateľom zmien klímy, ktoré sú spôsobené najmä spaľovaním fosílnych palív ľuďmi. Očakáva sa, že takéto vlny horúčav budú častejšie, dlhšie a intenzívnejšie. (TASR, AFP)